B Nemeckí odborníci sú presvedčení, že vyriešili stáročnú záhadu okolo totožnosti Mony Lisy na portréte od Leonarda da Vinci.
Lisu Gherardini, manželku bohatého florentského kupca Francesca del Giocondo, dlho považovali za najpravdepodobnejšiu predlohu majstrovej maľby zo 16. storočia.
Historici umenia však často špekulovali, či usmievajúca sa žena na obraze nie je vlastne da Vinciho preoblečený milenec alebo jeho matka či umelec samotný.
Teraz odborníci z knižnice na univerzite v Heidelbergu tvrdia, že datované poznámky napísané na okrajoch knihy jej majiteľa v októbri 1503 raz a navždy potvrdzujú, že Lisa del Giocondo bola naozaj modelkou pre jeden z najslávnejších portrétov na svete.
"Všetky pochybnosti o totožnosti Mony Lisy odstránil objav dr. Armina Schlechtera", znalca rukopisov, uviedla v dnešnom vyhlásení knižnica.
Až donedávna boli dostupné iba skromné, nedostatočné dôkazy, ktoré poskytovali dokumenty pochádzajúce zo 16. storočia. "Toto ponúkalo veľa priestoru na vysvetlenie a tak sa verejnosti predkladalo množstvo odlišných totožností," dodala knižnica.
Poznámky na okrajoch zbierky listov rímskeho rečníka Cicera napísal florentský mestský predstaviteľ Agostino Vespucci, umelcov známy.
Poznámky prirovnávajú Leonarda da Vinci k starovekému gréckemu umelcovi menom Apellés a píše sa v nich, že v tom čase majster pracoval na troch maľbách, pričom jedna z nich bola portrétom Lisy del Giocondo.
Znalci umenia, ktorí už určili dátum vzniku maľby v spomínanom období, tvrdia, že objav univerzity v Heidelbergu je prelomom a zároveň najstaršou zmienkou spájajúcou kupcovu manželku s portrétom.
"Už nie je dôvod na pretrvávajúce pochybnosti, či nejde o inú ženu," vyhlásil historik umenia Frank Zöllner z univerzity v Lipsku pre nemecký rozhlas a dodal: "Dokonca možno povedať, že knihy napísané v posledných rokoch o tom všetkom boli zbytočné."
Kupcovu manželku dal prvýkrát do súvislosti s maľbou okolo roku 1550 taliansky predstaviteľ Giorgio Vasari, uviedla knižnica, dodala však, že existovali pochybnosti o Vasariho dôveryhodnosti a že svoje vyjadrenia urobil päť desaťročí po namaľovaní portrétu.
Heidelberské poznámky objavil v knižnici pred vyše dvoma rokmi dr. Schlechter, oznámila hovorkyňa.
Hoci nové odhalenia boli publikované vo verejnom katalógu knižnice, neinformovali o nich širokú verejnosť a vyvolali iba málo pozornosti - situácia sa zmenila vďaka nemeckému elektronickému médiu, keď sa raz rozhodlo nakrútiť v knižnici dokument.
Maľba, ktorá visí v parížskom múzeu Louvre, je takisto známa pod názvom La Gioconda, čo v taliančine znamená šťastná alebo radujúca sa žena, ale takisto naznačuje priezvisko vydatej ženy.
Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.
