Nikšič 10. januára (TASR) - Odľahlá pristávacia dráha v čiernohorskom meste Nikšič, odkiaľ v roku 1941 juhoslovanský kráľ utiekol pred nacistickou okupáciou a ktorá po 2. svetovej vojne - aj za účasti Československa - zohrala dôležitú rolu pri vzniku Izraela, je ohrozená developermi.
Podľa nedávno odtajnených dokumentov sprístupnených v Izraeli aj v Srbsku, vysokými kopcami obkolesené poľné letisko v roku 1948 pomohlo mladému židovskému štátu v boji o prežitie, keď rodiacemu sa izraelskému letectvu slúžilo ako východisková základňa v arabsko-izraelskej vojne. V rámci tajnej operácie letisko využívali ako prestupnú stanicu pre 60 stíhačiek Spitfire britskej výroby, ktoré kúpili od vtedajšieho Československa.
"Bez tejto pomoci s výzbrojou by sme pravdepodobne nedokázali zvíťaziť vo vojne (z rokov 1948-49) a je možné, že štát Izrael by neprežil," uviedol Meir Pail, popredný izraelský vojenský historik, ktorý v konflikte bojoval. "Takže z nášho pohľadu to bolo požehnaním," citovala Paila agentúra AP.
Dve nové publikácie - "IAF vo vojne za nezávislosť" kapitána Aviho Cohena z historického oddelenia Izraelského letectva (IAF), ako aj "Juhoslovanské letectvo, 1942-92" belehradského historika Bojana Dimitrijeviča, vydané v roku 2006, resp. 2007 - poskytujú nové podrobnosti o tajnej, tri mesiace trvajúcej operácie zameranej na dodávky Spifirov Izraelu cez Nikšič.
Poľné letisko v súčasnosti vlastní čiernohorské ministerstvo obrany, prevádzkuje ju však miestny civilný letecký klub. Prevádzka už nie je hustá, čo miestnym farmárom umožňuje, aby trávnatý povrch využívali ako pasienok pre svoje ovce.
Členovia aeroklubu sa obávajú o budúcnosť historickej základne, keďže developeri chcú na mieste vybudovať nákupné stredisko a obytné domy.
"Snažíme sa toto letisko zachovať, ale ozbrojené sily ho chcú predať," povedal Miodrag Mrvaljevič, šéf čiernohorského združenia rekreačného lietania.
Leteckú základňu vybudovali 30. rokoch 20. storočia na odvrátenie očakávaného talianskeho útoku vedeného ponad Jadranské more. Dráha sa do histórie dostala ako miesto, odkiaľ posledný juhoslovanský kráľ Petar II. Karadjordjevič so svojou vládou v apríli 1941 odletel do zahraničia, aby unikol pred útokom nacistického Nemecka. Zhodou okolností pred tým, ako sa exilová vláda usadila v Londýne, určitý čas strávila v Jeruzaleme, hlavnom meste vtedajšej britskej Palestíny. Po 2. svetovej vojne obnovenú Juhosláviu ovládli komunisti vedení Josipom Brozom Titom.
Židovskí agenti sa v roku 1948 tajne dohodli s Titovými zástupcami na využití letiska v Nikšiči pri dodávke stíhačiek kúpených z Československa. Operáciu s kódovým označením Velvetta schválil sám Tito, ktorého o poskytnutí pomoci novému štátu presvedčili príslušníci malej komunity juhoslovanských židov, medzi ktorými boli aj niekoľkí poprední predstavitelia vlády a armády.
"Dalo sa stavať na veľmi silných citoch, lebo (Titovi) partizáni počas 2. svetovej vojny pomáhali židom a niekoľko židov z Palestíny letecky vysadili do Juhoslávie, kde pre povstalcov pracovali ako spojovatelia," povedal Alon Kadiš, historik z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
Šťastnou zhodou okolností Juhoslávia mala koncom 40. rokov tiež niekoľko letiek Spitfirov, takže izraelské lety nevyvolali žiadne podozrenie, povedal Čedomir Janjič z belehradského Múzea Juhoslovanského letectva.
"Operácia bola supertajná, lebo proti boli Briti aj Sovieti," uviedol Jajnič. "Izraelčanom umožnili opraviť a prevádzkovať základňu, kam presunuli Spitfiry a dopravné lietadlá, ktoré pred letmi do Izraela upravili a premaľovali juhoslovanskými insígniami," dodal.
Juhoslovania sa v tom čase obávali, že Británia a Sovietsky zväz sa pokúsia do operácie zasiahnuť, keďže Tito bol v ostrom spore s oboma krajinami.
Londýn obviňoval Belehrad z toho, že takmer spôsobil potopenie dvoch torpédoborcov Kráľovského námorníctva, ktoré v Jadrane narazili na juhoslovanské míny. Sovietsky vodca Josip Stalin považoval Tita za odpadlíka po tom, čo sa odmietol podriadiť Moskve.
Izraelské Spitfiry pred presunom vybavili dodatočnými palivovými nádržami a odmontovali z nich guľomety, aby znížili ich hmotnosť. Výzbroj do Izraela prepravili v nákladných lietadlách, ktoré cestu ponad Stredozemné more absolvovali spolu so stíhačkami.
Aby operáciu udržali v tajnosti, Izraelčanom na základni zakázali akékoľvek kontakty s miestnymi obyvateľmi aj s juhoslovanskými strážami rozmiestnenými okolo základne.
"Vedeli sme, že sa deje niečo čudné, lebo nikto sa nemohol k letisku ani priblížiť," povedal Rade Banovič, ktorý ako chlapec v kopcoch nad základňou pásol kravy a kozy. "Neskôr sme počuli chýry, že niekde tu sú 'Izraelčania', ale v tom čase nik nevedel, čo to bolo za Izraelčanov," dodal.
Pred koncom roka 1948 do Izraela prepravili všetky československé lietadlá a Operácia Velvetta v tichosti zapadla v archívoch tajných služieb.
