Budapešť 8. januára (TASR) Maďarská vláda by v reakcii na provokácie namierené proti Maďarom žijúcim na Slovensku mala nájsť v budúcnosti vhodných partnerov v SR pre diskusiu, a pomocou nich uzatvoriť kompromis. Povedal to dnes pre TASR riaditeľ Inštitútu pre výskum etnických a národnostných menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) László Szarka.
Doterajšie reakcie maďarskej vlády podľa maďarského historika, ktorý pochádza z Galanty, iba ďalej prehlbovali konflikt. Reakcie boli alebo prehnané - naleteli na tón, ktorý zaznel na Slovensku, alebo bez vzájomných konzultácií to vyniesli na medzinárodné fóra, prípadne udalosti bagatelizovali.
Ja si myslím, že treba vytvoriť priestor pre rozumnú formu dialógu. Vlani v júni ministerskí predsedovia SR a Maďarska s vytvorením 14-bodového programu urobili ten priestor. Namiesto toho, aby sa to napĺňalo, tu vidíme ale iné úsilia, dodal.
Dokument Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť v zrkadle spoločných projektov obsahujúci 14 bodov z rôznych oblastí spolupráce podpísali Ferenc Gyurcsány a Robert Fico v Bratislave 18. júna.
V posledných rokoch na obidvoch stranách politickej elity hľadajú skôr tie sporné veci, a stále sú vyťahované takéto otázky, ktoré tam nepatria. Odborní historici sú stále viac bližšie vo svojich názoroch, používajú tie isté materiály. Ale keďže politika vyťahuje úplne cieľavedome skôr tie konfliktné stránky, ťažko je nám v tomto pracovať, a keď si už myslíme, že sme niečo dosiahli, príde nejaký výrok z jednej, alebo z druhej strany, a už je koniec, konštatoval historik.
Aj najrozporuplnejšie veci majú podľa jeho vyjadrenia v sebe veľa pravdy. To znamená, že starí Slovania, alebo starí Slováci, to sú naozaj seriózne vedecké otázky, tak pre Dušana Čaploviča, ako aj pre nás. Podobne to je aj s pojmom starých Maďarov, podotkol.
Na margo nedávneho vyhlásenia predsedu SNS Jána Slotu, podľa ktorého na Slovensku nežijú Maďari, ale iba pomaďarčení Slováci, ktorí hovoria po maďarsky, expert pre menšiny povedal, že ide o otázku štátneho občianstva, štátnej lojality a etnickej národnej identity.
Ak si to nejaký jednoduchý človek mýli, že nevie čo je to národnosť a čo je to materinský jazyk, tak podľa Szarku možno povedať, že áno, pre neho je to vlastne skoro jedno, lebo on hovorí po maďarsky, ale pritom sa cíti byť slovenským štátnym občanom, a to je dnes úplne normálne. Ale tak provokatívne formulovať, že oni ani nie sú Maďari, napriek tomu, že o sebe tvrdia, že sú Maďari, ale keďže žijú na Slovensku, môžu byť len Slováci, tak to naozaj patrí do kategórie politických provokácií, poznamenal.
Tu ide o cieľavedomé miešanie pojmov štátne občianstvo a materinský jazyk. To ale nie je problém Maďarov žijúcich na Slovensku, lebo oni sa s tým v pohode tých 80-90 rokov vyrovnali, vedia v akej krajine žijú, vedia kde slúžili základnú vojenskú službu, vedia kam platia dane, kde sa cítia doma, a vedia, že vyrástli na maďarskej národnej kultúre, to je pre nich najbližšie, najdôležitejšie. Toto im poprieť je dnes v Európe veľmi čudná záležitosť, domnieva sa riaditeľ inštitútu.
Szarka študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V roku 1977 bol vyslaný na detašované pracovisko SAV do Budapešti, v roku 1978 požiadal o maďarské občianstvo a zamestnal sa v Historickovednom ústave MTA. Po založení Inštitútu pre výskum etnických a národnostných menšín pri MTA v roku 2001 sa stal jeho riaditeľom.
