Bratislava 8. januára (TASR) - V stredu 9. januára uplynie 100 rokov od narodenia francúzskej prozaičky a dramatičky, filozofky, feministky, Simone de Beauvoir. Ovplyvnená tézami sartrovského existencializmu o otázkach bytia, autentickej existencie človeka, jeho slobody a zodpovednosti analyzovala úlohu ženy a obhajovala jej práva.
Ako tvrdila, hoci pohlavie predznamenáva určitý spôsob existencie, ženy by mali mať možnosť jej akceptácie alebo odmietnutia. Musia získať ekonomickú nezávislosť a konkrétnymi činmi, úspechmi, spoločenským uplatnením sa zbavovať pocitu menejcennosti voči mužom. Príklad každej ženy, ktorá dosiahla nadpriemerný, vynikajúci úspech, dodáva tisícom ďalších žien silu, ženie ich dopredu. Preto je koniec koncov každá žena svojím životom a svojou prácou zodpovedná za definitívne vyriešenie ženskej otázky, za úplnú emancipáciu.
Sú to slová bojovníčky za práva žien, ktoré odzneli z jej úst začiatkom druhej polovice minulého storočia.
Prozaička, dramatička, Simone de Beauvoir, rodáčka z Paríža, pôvodným povolaním profesorka na lýceu a pracovníčka rozhlasu sa od roku 1943 venovala len literárnej činnosti. V roku 1929 absolvovala štúdium na parížskej Sorbone. Bola žiačkou francúzskeho spisovateľa a filozofa Jean-Paula Sartra a neskôr s ním žila svoj život. Jeho existencialistické tézy spracovala beletristicky a tiahnu sa celou jej literárnou tvorbou. Sústreďovala sa najmä na problémy ženskej emancipácie a života ženy vôbec.
Narodila sa v zámožnej meštianskej rodine ako staršia z dvoch dcér a matka ju vychovávala v katolíckej viere. Simone však neskôr zastávala nenáboženské a ľavicové názory.
Písala romány (Pozvaná, Krv tých druhých, Mandaríni, Ľúbivé obrázky), mnoho esejí (pri písaní niektorých sa inšpirovala pobytom v zahraničí), štúdií, reportážnych kníh. Napísala tri zväzky spomienok a aj existencialistickú drámu Nepotrebné ústa. Známe sú jej práce Za morálku dvojakostí, Pyrrhos a Kineas, Existencializmus alebo Múdrosť národov. Dvojdielna štúdia Druhé pohlavie je historicko-filozofické dielo, predstavujúce analýzu úlohy ženy a obhajobu jej práv.
Medzi jej prozaické diela ďalej patria V najlepších rokoch, kde podáva svedectvo o spisovateľskej generácii rokov 1929-1940 a Sila okolností, v ktorom popisuje činnosť skupiny spisovateľov spojených okolo Sartrovej revue Temps Modernes. Spokojné detstvo, pohodu domova, ale aj spurné chovanie mladej dievčiny, odmietajúcej konformizmus rodičov a ostatných dospelých, predstavuje jej autobiografické dielo Dievča z dobrej rodiny.
V poviedkach v 60. a 70. rokoch citlivo evokuje poslednú životnú etapu svojej matky a ich spoločnou témou je starnutie ženy: Veľmi ľahká smrť (1964), Zlomená žena (1967), Zúčtovanie (1972). V poslednej bilancuje svoj život.
Zomrela v Paríži 14. apríla 1986.
