Atény. Hrubú vrstvu dávneho stvrdnutého popola, ktorý vychrlila pri výbuchu talianska sopka Vezuv približne pred 18.000 rokmi, odhalili v severnom Grécku. Informoval o tom dnes grécky denník Kathimerini.
Vedci z Aristotelovej univerzity v Solúne, ktorí uskutočnili výskum v oblasti jazera Volvi v severnom Grécku, oznámili, že horúci popol dopadol na túto oblasť po erupcii sopky Vezuv, odkiaľ sa rozletel do celého Talianska a dokonca až do Albánska a Grécka.
"Výbuch bol taký silný, že popol prúdil ponad hory Apeninského polostrova aj ponad grécke horské pásma a usadil sa okolo jazera Volvi," vysvetlil vedec Michael Fytikas pre denník.
Odborníci uviedli, že vrstva popola má hrúbku od 50 centimetrov do troch metrov a objavili ju najmä v okolí jazera Mygdonia, malého vodného útvaru pri jazere Volvi.
Erupcia Vezuvu bola taká silná, že popol prenikol atmosférou a dostal sa aj do stratosféry.
Za najtragickejšiu erupciu Vezuvu sa pokladá tá z roku 79 n.l., ktorá pochovala mesto Pompeje a zabila tisíce ľudí.
Vezuv, stojaci východne od Neapolu, naposledy vybuchol v marci 1944, pripomína tlačová agentúra DPA.
