Priština 7. januára (TASR) - Dve najväčšie politické strany Kosova sa dnes dohodli na vytvorení koaličnej vlády, ktorá podľa očakávaní začiatkom tohto roku vyhlási nezávislosť na Srbsku.
Demokratická strana Kosova (PDK) bývalého vodcu separatistických vzbúrencov, dezignovaného premiéra Hashima Thaciho, ktorá zvíťazila novembrových voľbách, dohodu s Demokratickým zväzom Kosova (LDK) prezidenta Fatmira Sejdiua uzavrela po týždňoch hašterenia o kabinetné posty. Očakáva sa, že 120-členný parlament bude o "veľkej koalícii" hlasovať v stredu.
"Toto je štátotvorné partnerstvo dvoch strán odhodlaných spolupracovať na budovaní nezávislého, suverénneho a demokratického štátu pre všetkých jeho občanov," povedal Thaci (39) novinárom.
Thaciho PDK bude kontrolovať sedem ministerstiev, vrátane financií, hospodárstva, energetiky a školstva. Sejdiu zostane na poste prezidenta, ktorého volí parlament. Zástupcovia LDK budú riadiť päť ministerstiev, vrátane spravodlivosti a zdravotníctva.
Strany kosovských Srbov budú riadiť ministerstvo sociálnych vecí a oddelenie, ktoré sa zaoberá návratom srbských utečencov, ktorí provinciu opustili po konflikte z konca 90. rokov.
Západní diplomati dúfajú, že stabilná koalícia PDK-LDK prevedie Kosovo cez - ako sa očakáva - turbulentný prechod k štátnosti po tom, čo Rusko minulý rok v Bezpečnostnej rade OSN zablokovalo Západom podporovaný plán na udelenie nezávislosti.
PDK a LDK sú hlavnými oponentmi. LDK založil a do svojej smrti z januára 2006 viedol charizmatický Ibrahim Rugova, ktorý stál na čele nenásilnej kampane za odtrhnutie od Srbska. Strana bola od začiatku 90. rokov hlavnou politickou silou v Kosova. Thaci - bývalý politický líder separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) - PDK založil po tom, čo 78-dňové nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu v júni 1999 ukončili dvojročný konflikt medzi UCK a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Hlavnými partnermi v odstupujúcom kosovskom kabinete boli LDK a menšia strana - Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) bývalého regionálneho veliteľa UCK Ramusha Haradinaja, ktorého haagsky tribunál OSN súdi pre obvinenia z vojnových zločinov.
Prevažne Albáncami obývané Kosovo - Srbmi považované za svoju kolísku štátnosti a identity - je od skončenia vojny pod správou OSN a ráta s tým, že s podporou hlavných západných mocností vyhlási v krátkom čase nezávislosť - napriek odporu Srbska a Ruska.
Západ vyzýva kosovských Albáncov, aby s vyhlásením nezávislosti počkali na čas po srbských prezidentských voľbách. Prvé kolo sa uskutoční 20. februára, o prezidentovi sa podľa predpokladov rozhodne až v druhom kole 3. februára medzi úradujúcim prozápadným Borisom Tadičom a lídrom ultranacionalistov Tomislavom Nikoličom. Vyhlásenie nezávislosti by zvýšilo volebné zisky Nikoliča.
Po takmer dvoch rokoch bezvýsledných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou sa očakáva, že popri USA nezávislosť Kosova aj bez prijatia príslušnej rezolúcie BR OSN podporí väčšina z 27 členských krajín EÚ, ktorá má do oblasti vyslať 1800-člennú policajnú a sudcovskú misiu.
