Ľubľana 7. januára (TASR) - Bosna predstavuje pre stabilitu na Balkáne vážnejší problém ako Kosovo. V Ľubľani to dnes vyhlásil Janez Janša, premiér Slovinska, ktoré prvých šesť mesiacov tohto roka predsedá Európskej únii.
Pokiaľ ide o Kosovo, "všetkým je jasné, čo sa stane", je len otázkou "ako sa to urobí," povedal Janša novinárom s odkazom na očakávané vyhlásenie nezávislosti odštiepeneckej juhosrbskej provincie.
V prípade Bosny však podľa premiéra vyvstáva otázka spôsobu fungovania daytonskej dohody, ktorá ukončila etnický konflikt z rokov 1992-95 a na základe ktorej je krajina rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť. V Bosne tiež podľa Janšu "ešte úspešne nedošlo" k návratu vojnových utečencov.
Nie je možné, aby existovala krajina, ktorá sa nedokáže sama spravovať a potrebuje medzinárodného guvernéra - tým je momentálne slovenský diplomat Miroslav Lajčák -, ktorý z postov odvoláva miestnych politikov, povedal Janša. Tento stav je zlý aj pre hospodárstvo Bosny, dodal.
Janša odmietol vyhlásenia srbského premiéra Vojislava Koštunicu, podľa ktorého by Belehrad mohol odmietnuť ponuky Bruselu na integráciu do EÚ v prípade, že Srbsko príde o Kosovo.
Konzervatívny nacionalista Koštunica "nie je v Srbsku jediný silný politik," uviedol Janša s tým, že existujú aj iní, umiernení politici, aj takí, ktorí sú menej umiernení.
Európska perspektíva je pre Srbsko "jedinou možnou alternatívou," povedal Janša a dodal, že EÚ je najlepším spojencom Belehradu aj pri ochrane srbskej menšiny v Kosove.
V súvislosti s Kosovom sa nehovorí o úplnej nezávislosti, vyhlásil Janša s tým, že v takom prípade by EÚ do regiónu nevyslala svoju misiu. Premiér vyjadril nádej, že riešenie kosovskej otázky sa nájde počas slovinského predsedníctva v EÚ.
Kosovo, prevažne Albáncami obývaná provincia, je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu zastavili dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu.
Očakáva sa, že - s podporou USA a veľkej väčšiny krajín EÚ - kosovskí lídri v krátkom čase vyhlásia nezávislosť. Srbsko, podporované pravoslávnym spojencom Ruskom, nezávislosť Kosova odmieta a ponúka mu veľmi širokú autonómiu s tým, že aspoň formálne zostane v jeho hraniciach.
Komplikované administratívne usporiadanie Bosny malo zaistiť stabilitu po etnickom konflikte, ktorý si vyžiadal okolo 100.000 mŕtvych. V súčasnosti je považované za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny a medzinárodné spoločenstvo sa snaží o jeho zefektívnenie.
Tieto kroky však narážajú najmä na odpor bosnianskych Srbov, ktorí sa obávajú o existenciu svojho vysoko autonómneho miništátu. Centralizáciu Bosny podporujú predovšetkým tamojší Moslimovia.
Objavili sa tiež obavy, že v prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova by sa mohli bosnianski Srbi pokúsiť o podobný krok.
