Praha. Verejnú voľbu prezidenta možno navrhne podpredseda poslancov ČSSD David Rath. Verejne však bol zvolený zatiaľ iba Václav Havel v decembri 1989, potom sa prezident vždy volil tajne v parlamente. Proti verejnej voľbe ale tentoraz nemusia protestovať členovia KDU-ČSL a komunisti.
"Táto otvorenosť znemožní všetky pochybnosti, pokusy o úplatkárstvo a naťahovanie," dodal Rath. ČSSD o tom podľa neho ešte nerozhodovala. Verejné hlasovanie, s ktorým v decembri po prvotnom odmietaní súhlasil aj šéf ČSSD Jiří Paroubek, by mohlo získať podporu komunistov.
V Snemovni by potom verejná voľba mohla získať väčšinu. ČSSD má 72 poslancov, KSČM 26 a KDU-ČSL 13, spolu teda 111 hlasov. Pri plnom obsadení 200-člennej komory by Rath potreboval 101 hlasov. ODS s verejnou voľbou nesúhlasí, v Senáte má absolútnu väčšinu (41 z 81). Na spôsobe voľby sa musia zhodnúť obidve komory, takže tento nápad môže ODS "vetovať".
Dolná komora by teoreticky mohla odhlasovať verejnú voľbu a horná tajnú. Podľa niektorých právnikov by sa tak voľba nemohla uskutočniť dovtedy, kým by sa nezhodli obidve komory.
O prezidentskú funkciu sa vo februári bude uchádzať súčasný prezident Václav Klaus a ekonóm Jan Švejnar, ktorý ma sľúbenú podporu ČSSD a Strany zelených.
Kľúčovú úlohu v situácii, keď stúpenci Václava Klausa ani Jana Švejnara nemajú isté, že práve ich kandidát získa prezidentský post, môžu okrem politických dohôd zohrávať aj drobné detaily. Na českej politickej scéne preto v súčasnosti vládne taktizovanie.
Voľba prezidenta republiky podľa Ústavy ČR má tri kolá. V prvom sa zvolí kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov aj nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých senátorov. V opačnom prípade sa do 14 dní koná druhé kolo voľby.
Do druhého kola postupuje kandidát, ktorý získal najvyšší počet hlasov v Snemovni, a kandidát, ktorý získal najvyšší počet hlasov v Senáte. Zvolený je kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, aj nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných senátorov. V prípade neúspechu sa do dvoch týždňov koná tretie kolo.
Víťazom tretieho kola sa stane kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov a senátorov. Ak nedošlo k zvoleniu prezidenta ani v treťom kole, konajú sa nové voľby.