Patrí medzi najznámejšie svetové metropoly a s ôsmimi miliónmi obyvateľov je najväčším americkým mestom. Keď ho v roku 1524 pre Európu objavil taliansky cestovateľ Giovanni da Verrazzano, žilo v tejto oblasti iba päť tisícok Indiánov. Včera uplynulo presne 110 rokov od oficiálneho vytvorenia New Yorku s piatimi mestskými časťami, ako ho poznáme dodnes.
Pôvodne sa mesto rozprestieralo iba na malej južnej časti ostrova Manhattan, zvyšok oblasti, ktorej dnes dominujú mrakodrapy, tvorili farmy a vidiecke usadlosti. Rozmach mesta prišiel v druhej polovici 19. storočia. V roku 1874 k New Yorku pripojili Westchester, dnešný Bronx.
Veľký New York
Prvý reálny krok k vytvoreniu „Veľkého New Yorku“, ako sa mesto na krátky čas v roku 1898 nazývalo, však prišiel o 20 rokov neskôr. Voliči v piatich okresoch: New York (Manhattan), Westchester (Bronx), Kings (Brooklyn), Queens a Richmond (Staten Island) hlasovali o spojení do jedného mesta. Hoci v niektorých okresoch ako Brooklyn bola podpora skôr vlažná a zámer prešiel iba o jedno percento hlasov, plán spojenia nadobudol reálne obrysy.
Veľký New York sa stal skutočnosťou začiatkom roka 1898. Aj vďaka tomuto kroku sa zakrátko stal najväčším a najľudnatejším mestom sveta, predstihol dokonca aj britskú metropolu Londýn. Skutočne sa však ostrovné mesto spojilo až budovaním systému metra od roku 1904.
Prvým Európanom, ktorý vkročil na územie dnešného New Yorku, bol v roku 1524 taliansky objaviteľ Giovanni da Verrazzano v službách francúzskeho kráľa.
Oblasti obývanej iba hŕstkou Indiánov dal meno Nové Angouleme, vtedajší francúzsky kráľ František I. bol totiž z rodu Angoulemovcov. Skutočný západný rozmach prišiel až o sto rokov neskôr, keď sa v meste usídlili holandskí obchodníci a nazvali kolóniu Novým Amsterdamom.
Od Holanďanov k Britom
V roku 1626 usadlosť pre Holanďanov kúpil Peter Minuit, vtedajší guvernér severoamerickej kolónie Nové Holandsko. Traduje sa, že ho to stálo pár korálikov v hodnote 24 dolárov.
Dlho sa tam však Holanďania neudržali a potom, čo Nový Amsterdam dobyli Briti, premenovali mesto na Nový York na počesť vojvodu z Yorku.
V britskej korune, ale aj po vyhlásení americkej nezávislosti sa mu darilo, počet obyvateľov rástol – v prvej polovici 19. storočia dokonca predstihol Filadelfiu, kolísku americkej demokracie.
Po americkej občianskej vojne sa New York premenil na skutočné mesto imigrantov. Tento prístav bol prvý, v ktorom spočinuli prvé kroky väčšiny prisťahovalcov z Európy. Socha slobody, ktorá je symbolom panorámy mesta od roku 1896, bola jednou z prvých dominánt, ktoré videli.
Strata „dvojičiek“
S veľkým rozmachom však prišli do mesta aj veľké problémy. Etnické konflikty, rasové nepokoje a v 80. rokoch nebývalá vlna kriminality. Tu sa lídrom mesta podarilo eliminovať až po roku 2000, dnes je miera kriminality v meste najnižšia spomedzi 25 najväčších amerických miest.
Ako metropola a symbol americkej kultúry a moci sa stal aj terčom teroristov. V slnečné ráno 11. septembra 2001 dve lietadlá unesené teroristami z al-Káidy vrazili do oboch veží Svetového obchodného centra.
Tie sa pod tlakom zrútili a v ich ruinách zahynulo okolo 3000 ľudí. Ducha Newyorčanov, ktorí si tak hovoria už 110 rokov, však nezlomili.
