Proissans 30. decembra (ČTK/AFP) - Sprevádzaný svojou borderkóliou Souriou je Michel Liabot, francúzsky roľník na dôchodku pripravený zbierať plody svojej práce. S nožom v ruke sa vybral pozbierať svoje čierne périgoudske hľuzovky.
Na sarlatských pahorkoch vysadil Liabot 1,5 hektára dubov, čo je prostredie, ktoré napomáha rastu hľuzovky. Napriek vedeckému výskumu je zatiaľ záhadou, prečo hľuzovky obľubujú práve druh stredozemných dubov.
Vo Francúzsku síce 95 percent hľuzoviek pochádza z kultivovanej pôdy, vysvetľuje Jean-Marc Olivier, koordinátor výskumu hľuzoviek z Národného ústavu pre agronomický výskum (INRA), ich pestovanie však nie je jednoduché.
Je potrebné mať veľa trpezlivosti a dobrú pôdu a zase trpezlivosť, vysvetľuje Liabot. Svoje prvé mykorizované (mykoríza znamená súžitie vlákien podhubia húb s koreňmi vyšších rastlín) duby naočkované spórami hľuzoviek podľa metódy INRA, zasadil v 70. rokoch.
Kultúra a zber hľuzoviek so špeciálne cvičeným psom je vášeň, nikdy nie práca, tvrdí. Je to tiež doplnok príjmu, pripúšťa Liabot - maloobchodná cena okolo 1000 eur za kilogram prvotriednej kvality motivuje k pestovanie kdekoho.
Pestovanie však prináša aj riziká. Odkedy sa vedci zaoberajú pestovaním hľuzoviek, zaznamenali dva významné výsledky: vznikla mapa pôdy, ktorá má predpoklady pre pestovanie a boli vyšľachtené stromy, pod ktorými hľuzovky rastú. Nepravidelnosti a "záhady", ktoré sprevádzajú pestovanie však doteraz vyriešené neboli.
V dobrých podmienkach 20 percent vysadených stromov prinesie úrodu, hľuzovky sa však pod nimi objavujú najskôr po desiatich rokoch. Francúzsko má 20 000 hektárov pôdy, na ktorej táto pochúťka rastie. Tie najlepšie sa zbierajú v januári a februári.
V pôvodnej správe sme nesprávne uviedli, že sa jedná o hubu s názvom lanýž. Ide však o jej český názov. Chyba bola odstránená 30. decembra o 21:50. Za chybu sa ospravedlňujeme.
