Bagdad 28. decembra (TASR) - V nedeľu uplynie rok od chvíle, keď obesením popravili bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Exprezidenta, zosadeného v apríli 2003 pri invázii vedenej Spojenými štátmi, odsúdili 5. novembra 2006 za zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustil vyvraždením 148 šiítov v meste Dudžajl po neúspešnom pokuse o atentát na jeho osobu v roku 1982.
Jeden z najnásilnejších despotov modernej doby sa narodil 28. apríla 1937 v dedine al-Awdža neďaleko Tikrítu. Študoval právo na univerzite v Káhire i v Bagdade.
V roku 1955 sa začal v Bagdade aktívne angažovať v politike a vstúpil do strany Baas, ktorú pomáhal budovať aj v ilegalite. Bol účastníkom atentátu na irackého generála Abdala Karíma Kásima, podarilo sa mu však ujsť do Sýrie a odtiaľ do Káhiry. Do Bagdadu sa vrátil v roku 1963 a ujal sa postu asistenta šéfa strany Baas.
V roku 1968 sa strana po štátnom prevrate dostala k moci pod vedením generála Ahmada Hasana al-Bakra a jeho vzdialený synovec Saddám sa stal podpredsedom Rady revolučného velenia a viceprezidentom Iraku. V roku 1970 sa zúčastnil na rokovaniach so separatistickými kurdskými vodcami a poskytol im autonómiu. Podpísaná zmluva sa však neplnila a konflikt s Kurdmi postupne akceleroval. Saddám dal tiež deportovať tisícky šiítov iránskeho pôvodu.
Štát v tomto období prevzal ropné bohatstvo krajiny, aby sa z Iraku mohla stať ekonomická i vojenská veľmoc Blízkeho východu. Saddám presadil aj množstvo sociálnych zmien, medzi inými bezplatnú lekársku starostlivosť, rozvoj školstva, podporu rodín padlých vojakov, zavedenie elektrickej energie do miest i vidieckych oblastí, stavbu ciest a pozemkovú reformu. V roku 1973 sa stal generálom irackých ozbrojených síl.
V roku 1979 prinútil generála al-Bakra rezignovať. V čistkách popravili stovky členov strany Baas a dôstojníkov. Až do roku 2003 stál Saddám na čele krajiny ako prezident a tiež ako premiér.
Vytvoril legislatívny systém podľa vzoru západného sveta a umožnil ženám angažovať sa v politike a verejnom živote. Jeho snom bolo vytvorenie federácie arabských štátov pod nadvládou Iraku.
Svoju krajinu, zmietanú neutíchajúcimi náboženskými a etnickými konfliktami, voviedol do niekoľkých vojen, predovšetkým do iránsko-irackej vojny (1980-88).
V roku 1982 šiitskí militanti prepadli jeho konvoj v dedine Dudžajl. Saddám unikol a pri následných represáliách bolo zabitých okolo 150 šiítov. V roku l987 zaútočil proti kurdským rebelom, pričom zahynuli desiaťtisíce ľudí.
V roku 1990 sa začala invázia do Kuvajtu, ale vojna v Perzskom zálive trvala krátko (1990-91). Koalícia pod vedením amerických jednotiek prinútila Irak stiahnuť sa.
V marci 2003 začali americké jednotky ofenzívu proti Iraku. Iracká armáda vzdorovala tri týždne. Saddám sa ukrýval na severe krajiny v blízkosti rodiska, kde ho americké jednotky zadržali 13. decembra 2003 v podzemnom úkryte v dedine Adwar, južne od Tikrítu. Obaja jeho synovia zahynuli ešte v júli 2003 pri prestrelke s Američanmi.
Proces so Saddámom Husajnom a ďalšími siedmimi vysokými irackými funkcionármi sa začal 19. októbra 2005. Iracký špeciálny súd Saddáma 5. novembra 2006 odsúdil za zločiny proti ľudskosti na trest smrti obesením. Saddámovo odvolanie bolo 26. decembra zamietnuté a trest smrti potvrdený s tým, že už neexistuje možnosť odvolať sa a popravu vykonajú do 30 dní od tohto dátumu.
Tridsiateho decembra 2006 bývalého irackého lídra krátko pred 04.00 h SEČ obesili.
