Dvojnásobná expremiérka vystúpila na zhromaždení pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 8. januára. Samovražedný útočník strelil Bhuttovej do krku a potom sa uprostred davu odpálil. "Zomrela o 18:16 miestneho času," uviedol Wasíf Alí Chán, ktorý bol s expremiérkou v nemocnici v Ráwalpindi. Bhuttovej smrť potvrdil aj vysoký vojenský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. Pri útoku okrem Bhuttovej zahynulo najmenej 15 ďalších ľudí. Objavili sa aj nepotvrdené správy, že útočník na Bhuttovú vystrelil ešte pred tým, než sa odpálil. "Možno ju zasiahli guľky z vesty samovražedného útočníka," uviedol hovorca ministerstva vnútra Džavid Ikbal Číma pre agentúru AFP.
VIDEO ČTK - Atentát na Bhuttovú
Pes Mušarráf
Bhuttovej prívrženci pred nemocnicou kričali "Pes, Mušarráf, pes," na adresu pakistanského prezidenta Parvíza Mušarráfa. Bhuttová v utorok sľúbila voličom, že v prípade víťazstva v parlamentných voľbách sa poráta s islamskými militantmi žijúcimi v krajine. Na predvolebnom zhromaždení v meste Lodhra v centrálnej časti Pakistanu vyhlásila, že odkedy sa pred ôsmimi rokmi ujal po puči vlády súčasný vojenský vládca Parvíz Mušarráf, v krajine sa najviac rozmohol islamský extrémizmus. Bhuttová opakovane obvinila prezidenta Mušarráfa z diktátorstva a jej predvolebnú kampaň sprevádzala ostrá kritika jeho autoritárskej vlády. Bhuttovej Pakistanská ľudová strana (PPP) mala v prípade volebného víťazstva do krajiny priniesť demokraciu.
Išlo o druhý samovražedný útok na Bhuttovú, odkedy sa v októbri vrátila z exilu s cieľom kandidovať vo voľbách. Útok je súčasťou rozsiahlej vlny násilia v krajine. Niekoľko hodín po Bhuttovej návrate do krajiny pri samovražednom útoku na zhromaždenie jej prívržencov zahynulo 140 ľudí. Bhuttovej smrť prehĺbi politickú krízu v Pakistane, kde islamskí extrémisti prisľúbili narušiť parlamentné voľby a oponenti prezidenta Mušarráfa, medzi ktorých patrila aj expremiérka, ho obvinili z úmyslu výsledky volieb zmanipulovať.
Atentátom sa zaoberá Bezpečnostná rada OSN
Útok na zhromaždenie pakistanskej opozície, pri ktorom Bénazír Bhuttová zahynula, odsúdilo viacero krajín na čele so Spojenými štátmi a Ruskom a vyzvali pakistanské orgány, aby zaistili bezpečnosť v krajine.
V New Yorku mimoriadne zasadá Bezpečnostná rada OSN. Jediným bodom programu je atentát na Bénazír Bhuttovú. Podľa stanoviska OSN by mali na mimoriadnom rokovaní BR po rokovaní za zatvorenými dverami prijať nezáväznú rezolúciu k situácii v Pakistane. Rokovanie BR OSN sa malo začať o 17.00 SEČ.
Atentát na Bhuttovú odsúdil aj pakistanský prezident Parvíz Mušarráf, ktorý vyzval obyvateľstvo, aby zostalo pokojné. Zvolal tiež naliehavé zasadnutie bezpečnostného kabinetu, ktorý zváži reakciu vlády na útok, informovala tlačová agentúra Associated Press.
Pakistanský veľvyslanec pri OSN Mahmúd al-Durrani dnes pre televíziu CNN povedal, že jeho vláda považuje zabitie opozičnej volebnej kandidátky Bhuttovej za "národnú stratu". Prezident Mušarráf, s ktorým veľvyslanec hovoril krátko pred zvolaním naliehavého zasadnutia kabinetu v Pakistane, "odsúdil tento útok a nazval ho národnou stratou," pokračoval al-Durrani. Mušarráf vyhlásil trojdňový národný smútok.
Dočasný premiér Pakistanu Muhammadmian Súmro vyhlásil, že jeho vláda "odhalí sprisahanie" proti Pakistanu po zavraždení opozičnej líderky, ktoré označil za "neľudský teroristický čin". Dočasný líder vo vyhlásení vyzval na pokoj a prisľúbil, že vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby vypátrala osoby zodpovedné za vraždu expremiérky a samovražedný útok. "Ľudia zodpovední za tento zbabelý násilný čin nemôžu byť priateľmi Pakistanu," uviedol Súmro. "Tento zbabelý a neľudský teroristický čin vystopujeme a vláda použije všetky dostupné prostriedky, aby odhalila sprisahanie proti krajine," dodal.
Prvá žena, ktorá viedla post-koloniálny moslimský štát
Bénazír Bhuttová bola pakistanská politička a prvá žena, ktorá viedla post-koloniálny moslimský štát. Dvakrát sa stala premiérkou. Prvýkrát v roku 1988, po 20 mesiacoch však musela úrad nedobrovoľne opustiť. V roku 1993 ju znovu zvolili na čelo vlády, v roku 1996 musela zo svojho postu pod opätovným nátlakom vtedajších lídrov a po obvineniach z korupcie odísť. V roku 1998 odcestovala do dobrovoľného exilu do Dubaja. Bývalá premiérka sa do Pakistanu vrátila 18. októbra tohto roku potom, čo jej generál Mušarráf udelil amnestiu a stiahol všetky korupčné obvinenia vznesené voči nej. Do volieb, ktoré sa uskutočnia 8. januára, šla na čele opozičnej Pakistanskej ľudovej strany (PPP). Spolu s bývalým premiérom Navázom Šarífom, ktorého prezident Parvíz Mušarráf zvrhol počas vojenského prevratu v roku 1999, spolupracovala na spoločnej volebnej stratégii.
Po ukončení základného vzdelania v Pakistane pokračovala v štúdiu v Spojených štátoch. V rokoch 1969-1973 navštevovala Radcliffe College, neskôr Harvardskú univerzitu, kde získala diplom z porovnávacej politológie. Ďalej sa vzdelávala vo Veľkej Británii. V rokoch 1973 až 1977 študovala filozofiu, politiku a ekonómiu v Oxforde. Počas svojho pobytu tu ukončila kurz medzinárodného práva a diplomacie. V decembri 1976 ju zvolili za prezidentku Oxfordskej únie, čím sa stala prvou ázijskou ženou na čele tejto prestížnej diskusnej spoločnosti.
Bénazír Bhuttová bola najstarším dieťaťom bývalého premiéra Zulfikara Alího Bhutta a Begum ("Lady") Nusrat Bhuttovej. Jej starým otcom bol Sir Šách Naváz Bhutto, ktorý pochádzal z mesta Bhatto Kalan v indickom štáte Harijána. V roku 1987 sa v Karáčí vydala za Asifa Alího Zardariho. Pár má tri deti.
Kto bola Bénazír Bhuttová
- Bénazír Bhuttová sa narodila 21. júna 1953 do rodiny bohatých vlastníkov pôdy. Jej otec, Zulfikar Ali Bhutto, založil Pakistanskú ľudovú stranu (PPP) a v rokoch 1971-77 bol prezidentom a neskôr premiérom Pakistanu.
- Po absolvovaní štúdia politológie na Harvardskej univerzite v USA a v britskom Oxforde sa v roku 1977 vrátila do Pakistanu iba krátko predtým, ako armáda pri vojenskom prevrate zvrhla vládu jej otca. Po jeho poprave sa postavila do čela PPP.
- V roku 1988 zložila po prvý raz sľub ako pakistanská premiérka a ako prvá žena na čele vlády islamskej krajiny. V roku 1990 ju z funkcie odvolal vtedajší prezident po obvinení z korupcie. K moci sa vrátila v roku 1993, keď jej nástupca Naváz Šaríf bol po spore s prezidentom prinútený odstúpiť. Ani po druhý raz sa na čele vlády dlho neudržala, v roku 1996 sa stal premiérom opäť Šaríf.
- V roku 1999 odsúdili Bhuttovú a jej manžela Asifa Alího Zardarího k piatim rokom odňatia slobody a pokute vo výške 8,6 milióna dolárov (vyše 198 miliónov Sk) za prijatie úplatkov od švajčiarskej spoločnosti, ktorá mala bojovať s colnými podvodmi. Súd vyššieho stupňa neskôr rozsudok pre zaujatosť zrušil. Bhuttová, ktorá počas svojej vlády v rokoch 1993-96 poverila svojho manžela riadením ministerstva pre investície, sa v čase vynesenia rozsudku nachádzala v zahraničí a rozhodla sa zostať v exile.
Ženevskí právnici Bhuttovej minulý mesiac informovali, že podali odvolanie vo veci švajčiarskeho vyšetrovania údajného prepierania peňazí Bhuttovou a jej manželom. - V roku 2006 vytvorila spolu so svojím dlhoročným súperom Navázom Šarífom Alianciu pre obnovenie demokracie, ale nezhodli sa na stratégii, ako postupovať voči vojenskému prezidentovi Pakistanu Parvízovi Mušarráfovi. Bhuttová mienila, že je lepšie s ním vyjednávať, zatiaľ čo Šaríf odmietol s generálom Mušarráfom akýkoľvek priamy kontakt.
- V októbri 2007 sa Bhuttová vrátila do Pakistanu z dobrovoľného exilu po tom, ako jej Mušarráf, s ktorým vyjednávala o prechode krajiny pod civilnú demokratickú vládu, prisľúbil ochranu pred súdnym stíhaním v jej starých prípadoch korupcie.
- Pri návrate do vlasti na ňu počas jazdy cez Karáči zaútočil samovražedný atentátnik. Zahynulo 139 jej stúpencov a členov jej bezpečnostného tímu.
- 26. decembra 2007 Bhuttová začala svoju predvolebnú kampaň pred januárovými parlamentnými voľbami v Pakistane. V priemyselnom pásme v blízkosti hlavného mesta sa zaviazala bojovať za práva pracujúcich.
Autor: zh. Video - ČTK
