Prezidentské voľby nespĺňali demokratické štandardy, uviedla v pondelok Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Šéf pozorovateľskej misie OBSE Walter Siegl zdôraznil najmä skutočnosť, že keďže traja vyzývatelia Karimova "úradujúceho prezidenta verejne podporovali, voličskej základni bola odopretá skutočná možnosť voľby". Misia OBSE zahŕňala iba 26 pozorovateľov vyslaných do postsovietskej republiky s 28 miliónmi obyvateľov. Organizácia to odôvodnila tým, že vďaka nedostatku kompetitívnych podmienok by vyslanie väčšieho tímu nemal význam. Vyhlásenie OBSE taktiež spochybnilo "nezvyčajne vysokú" volebnú účasť, ktorá údajne dosiahla 90,6 percenta.
Úplne odlišný posudok vydala pozorovateľská misia Spoločenstva nezávislých štátov, na čele ktorého stojí Rusko. Voľby "sa uskutočnili v súlade s volebnou legislatívou krajiny a univerzálne uznávanými normami pre demokratické voľby," vyhlásil šéf misie Sergej Lebedev.
Uzbecký prezident Islam Karimov, bývalý komunistický pohlavár, ktorý vládne vo svojej krajine od získania nezávislosti, v januári oslávi sedemdesiatku. Vláda Karimova je podľa analytikov v rámci postsovietskych stredoázijských republík jedna z najrepresívnejších. Voľby sa konajú potom, čo Karimov potlačil nezávislých politických a náboženských aktivistov. Lídrov opozície a disidentov uväznili, zavreli do psychiatrických liečební, alebo donútili opustiť krajinu. V televíznom prejave začiatkom decembra Karimov odmietol kritiku pripravovaných volieb a vyhlásil, že hlasovanie splní medzinárodné štandardy. Prezident Uzbekov vyzval, aby "preukázali politickú dospelosť" a naznačil, že očakáva výrazné víťazstvo. Tlačovú agentúru AP a niekoľké ďalšie zahraničné médiá odmietli v Uzbekistane akreditovať na nedeľňajšie voľby.
Represívna politika Karimovovej vlády vyústila do protivládnych demonštrácií a v máji 2005 do povstania v meste Andidžon. Podľa svedkov pri krvavom zásahu uzbeckej armády zahynuli stovky civilistov, Karimov však oficiálne priznal iba 187 obetí.
