TAŠKENT 22. decembra (SITA/AP) - Uzbecký prezident Islam Karimov, bývalý komunistický pohlavár, ktorý vládne vo svojej krajine od získania nezávislosti, je jasným víťazom prezidentských volieb naplánovaných v Uzbekistane na nedeľu 23. decembra. Jeho súperi však tvrdia, že hlasovanie bude iba politickým divadlom. Vláda Islama Karimova je podľa analytikov v rámci postsovietskych stredoázijských republík jedna z najrepresívnejších. Voľby sa konajú potom, čo Karimov potlačil nezávislých politických a náboženských aktivistov. Lídrov opozície a disidentov uväznili, zavreli do psychiatrických liečební, alebo donútili opustiť krajinu. V televíznom prejave začiatkom decembra Karimov odmietol kritiku pripravovaných volieb a vyhlásil, že hlasovanie splní medzinárodné štandardy. Prezident Uzbekov vyzval, aby "preukázali politickú dospelosť" a naznačil, že očakáva výrazné víťazstvo.
Tlačovú agentúru AP a niekoľké ďalšie zahraničné médiá odmietli v Uzbekistane akreditovať na nedeľňajšie voľby. Počas nedávnej návštevy Taškentu však reportér AP videl, že v uliciach je veľký počet policajtov, čo je podľa kritikov súčasťou ukážky sily a zastrašovania občanov. V rozhovoroch mnohí Uzbeci ostro kritizovali prezidenta Karimova, ale iba niekoľkí prezradili svoje mená pre obavy z postihu. Surat Ikramov, uzbecký obhajca ľudských práv, povedal, že vláda už začala vykonávať nátlak na ľudí, aby volili Karimova. Moslimských pútnikov, ktorí žiadali o povolenie odcestovať tento mesiac do Mekky, nútili, aby pri hlasovaní v zastúpení svoj hlas odovzdali Karimovi.
Karimov sa ujal moci pred takmer dvoma desaťročiami. Zvíťazil vo voľbách v rokoch 1991 a 2000. V nadchádzajúcich voľbách má ako protikandidátov predstaviteľov troch málo známych provládnych strán, ktoré však nerobia aktívnu predvolebnú kampaň. Podľa analytikov ide iba o rekvizity na vytvorenie dojmu, že voliči majú na výber.
Represívna politika Karimovovej vlády vyústila do protivládnych demonštrácií a v máji 2005 do povstania v meste Andidžon. Podľa svedkov pri krvavom zásahu uzbeckej armády zahynuli stovky civilistov, Karimov však oficiálne priznal iba 187 obetí.
