Ako v tejto súvislosti konštatuje denník Guardian, v prípade, že by bolo toto tvrdenie pravdivé, bol by Putin najbohatším človekom v Európe. V Kremli pred blížiacim sa odchodom Putina z postu prezidenta prebieha bezprecedentný mocenský boj, uvádzajú dobre informovaní politickí pozorovatelia a iné zdroje. V stávke sú miliardy dolárov patriace štátom spravovaným korporáciám. Okrem toho sa prvýkrát začína hovoriť o Putinovom osobnom majetku, ukrytom údajne vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku. Informácie o prezidentovom majetku sa objavili minulý mesiac, keď Stanislav Belkovskij poskytol interview nemeckým novinám Die Welt. Odvtedy sa už tejto téme venovali aj denníky Washington Post a Moscow Times. Špekulácie ohľadne Putinovho bohatstva sa objavili aj na internete.
Belkovskij, odvolávajúc sa na zdroje z prezidentskej administratívy, tvrdí, že za osem rokov vo funkcii Putin tajne nazhromaždil viac než 40 miliárd dolárov.
V interview pre Guardian Belkovskij zopakoval, že súčasný ruský líder vlastní obrovské podiely v troch ruských ropných a plynárenských spoločnostiach, ukryté za "netransparentnou sieťou offshore trustov".
Putin podľa Belkovského kontroluje 37 percent akcií tretieho najväčšieho ruského producenta ropy, spoločnosti Surgutneftegaz, ktorých hodnota je 20 miliárd dolárov. Patrí mu tiež 4,5 percenta v Gazprome a "najmenej 75 percent" v Gunvore, záhadnej spoločnosti obchodujúcej s ropou sídliacej vo Švajčiarsku a založenej jeho priateľom Gennadijom Timčenkom.
Na otázku, aká je hodnota Putinovho majetku, Belkovskij odpovedal: "Najmenej 40 miliárd dolárov. Hornú hranicu nemožno odhadnúť. Mám pocit, že existujú podniky, o ktorých nič neviem. Môže to byť viac. Môže to byť oveľa viac".
"Putinovo meno, samozrejme, nefiguruje v žiadnom registri akcionárov", systém vlastníctva je nepriehľadný a konečným bodom je švajčiarsky kantón Zug a Lichtenštajnsko, uvádza ďalej.
Putin Belkovského tvrdenia nekomentoval. Denníku Guardian sa nepodarilo spojiť ani s hovorcom Kremľa Dmitrijom Peskovom.
Informácie týkajúce sa Putinovho majetku boli doposiaľ tabu. Špekulácie však vyšli na povrch na pozadí boja vnútri Kremľa medzi skupinou vedenou vplyvným zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie Igorom Sečinom a "liberálnym" klanom, súčasťou ktorého je aj Dmitrij Medvedev, Putinom podporovaný kandidát na prezidentské kreslo.
Sečinovu skupinu tvoria tzv. "siloviki" - kremeľskí predstavitelia spojení s bezpečnostnými službami a armádou. Patria k nim okrem iných šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Nikolaj Patrušev, jeho zástupca Alexander Bortnikov a Putinov poradca Viktor Ivanov.
K liberálnemu táboru možno zaradiť oligarchu a majiteľa futbalového klubu Chelsea Romana Abramoviča, blízkeho Putinovi a rodine exprezidenta Borisa Jeľcina; ďalej šéfa federálnej služby pre boj proti drogám Viktora Čerkesova a miliardára uzbeckého pôvodu Ališera Usmanova.
Podľa kremeľských insiderov má súčasný mocenský boj v Kremli len veľmi málo spoločného s akoukoľvek ideológiou. Charakterizujú ho skôr ako vojnu medzi súperiacimi podnikateľmi. Putinovo rozhodnutie podporiť ako svojho nástupcu Medvedeva, ktorý nemá žiadne spojenie s tajnými službami, znamená tvrdý úder pre Sečinov klan.
Podľa niektorých analytikov by Putin rád odišiel z veľkej politiky, je však nútený zotrvať, aby chránil Medvedeva pred intrigami silovikov. Ďalší, naopak, tvrdia, že Putin túži zostať pri moci.
