Moskva 20. decembra (TASR) - Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa začalo v stredu 19. decembra na tému budúcnosť juhosrbskej provincie Kosovo, sa nedá rátať s veľkými zmenami názorov, napísal dnes vo svojej analýze ruský denník Pravda.
Postoje jednotlivých strán sú jasné, niet pochybností o tom, že Rusko alebo Čína zablokujú pre nich nevýhodné rozhodnutie. V terajšom rokovaní BR OSN nejde tak o vlastný problém Kosova, ale o to, aby sa zachoval doterajší status quo vo svete, inštitút OSN ako globálneho arbitra aj platnosť existujúceho medzinárodného práva, zdôraznil v analýze ruský denník Pravda.
Na terajšom rokovaní v OSN teda fakticky ide o zachovanie toho usporiadania sveta, ktoré platí od druhej polovice 20. storočia. Procesy, ktorých sme svedkami v týchto dňoch, by sa dali nazvať zamatovou svetovou revolúciou, podotýka autor analýzy.
Samotné zasadnutie BR OSN je len procedurálnou ukážkou, dôvodom, aby jej členovia mohli vyhlásiť: "Usilovali sme sa zachovať všetky právne normy, ale..." Málokto totiž pochybuje, že nezávislosť Kosova bude tak či onak v najbližších dňoch vyhlásená.
Asymetrická odpoveď Ruska - "v takom prípade uznáme nezávislosť Abcházska a Južného Osetska" - je len polemickým ťahom. Fakticky totiž vznikne precedens. Použitím známeho "práva národov na samourčenie" sa umožní silným tohto sveta doslova rozbiť akýkoľvek štát znútra v súlade s ich vlastnými záujmami. To bude následne znamenať úplnú zmenu politickej rovnováhy na svete - od medzinárodného práva na stranu práva silného, podotýka autor analýzy.
Odpoveď na otázku, či majú národy právo na samourčenie, sa už hľadá niekoľko storočí. Od 16. storočia liberálni filozofi hovoriac o práve národov na samourčenie ho zároveň uplatňovali a šírili výlučne na "civilizovaný svet".
Poskytnúť rovnaké právo americkým Indiánom, obyvateľov krajín čiernej Afriky či iným obyvateľom v Indii v tom čase nikomu neprišlo na rozum. V 19. storočí sa dotyčného práva chopili marxisti, aby ho použili ako nástroj boja proti imperialistickému systému. Pokus zakotviť toto právo legislatívne a premiestniť ho z ideologickej sféry do zákonodarnej sa pozoruje v 20. storočí. Boľševici na štátnej úrovni vyhlásili právo na samourčenie národov, aby tým v roku 1917 mohli sledovať "celú plejádu národných suverenít".
Doteraz sa právo na samourčenie v právnickej literatúre traktuje ako ústavné, čiže patriace do ústavy konkrétneho štátu, ale nie do medzinárodného práva, uvádza autor analýzy.
V základnom dokumente OSN je zapísaný protirečivý princíp samourčenia a územnej celistvosti, avšak v dôsledku mnohých diplomatických pripomienok je v praxi nepoužiteľný. Dva pokusy zakotviť legislatívne právo na samourčenie viedlo k rozpadu dvoch štátov - Ruska v roku 1917 a Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Fakticky sa vraciame k princípom 16. storočia, k "právu nie pre všetkých", alebo k "právu silného", podčiarkuje Pravda.
Uznanie nezávislosti Kosova dáva Západu postulát určovať, koho možno považovať za národ a kto má právo na samourčenie. Taký postoj nesie v sebe riziko, že sa miestny separatizmus použije ako nástroj politického vplyvu na medzinárodnej scéne.
Nie je ťažké zostaviť skupinu nacionalistov usilujúcich o získanie nezávislosti v jednej z provincií napríklad Číny, Iránu či Ruska. Západ v takom prípade len bezmocne rozhodí ruky a vyhlási, že uznáva ich právo na samourčenie.
Zároveň však "nepohodlný" separatizmus, napríklad v Španielsku, bude možné vyhlásiť len za obyčajný sociálny problém pri zjavnom zachovaní celistvosti dotyčného národa, uzatvára autor analýzy v denníku Pravda.
