Belehrad 19. decembra (TASR) - Srbskí ultranacionalisti si želajú, aby krajina odložila plány na členstvo v EÚ a sú za tesnejšie vzťahy s Ruskom v prípade, že únia na budúci rok uzná nezávislosť Kosova.
Na zmenu kurzu by však Srbi potrebovali veľa presviedčania a skeptici okrem toho pochybujú, že Moskva si želá, aby sa Srbsko stalo jej satelitom.
"Teraz sa spochybnila vonkajšia orientácia tejto krajiny," povedal politológ Zoran Stojiljkovič citovaný agentúrou Reuters. Rusko však ešte žiadnu ponuku nedalo a "nemôžete oznámiť lásku a sobáš s niekým," kto nepreukazuje záujem.
Srbsko ráta s tým, že Rusko v Bezpečnostnej rade OSN podporí jeho snahy o pokračovanie rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou o budúcnosti Kosova. Západ hovorí, že možnosti rokovaní sa úplne vyčerpali a podporuje nezávislosť Kosova, kde 90 percent obyvateľov tvoria etnickí Albánci.
Zdá sa, že črtajúca sa konfrontácia privádza Srbsko na rázcestie. Chorvátsky denník Jutarjni list uviedol, že otázka zmeny kurzu Srbska je vzhľadom na "neuveriteľne samovražednú povahu srbskej politiky za minulých 20 rokov" oprávnená.
Rétorika je však jedna vec, srbská realita iná.
Obchody v najnovšom srbskom nákupnom stredisku v drvivej väčšine ponúkajú tovar veľkých značiek z EÚ, nie z Ruska. Nové zahraničné banky sú všetky z EÚ. Rusko nie je ani medzi desiatkou najväčších zahraničných investorov.
Národná letecká spoločnosť JAT každý týždeň uskutoční 150 letov do 23 miest v EÚ, len sedem do Moskvy. Postgraduálni študenti smerujú na univerzity v EÚ alebo USA, srbské televízie sú plné západných programov, a Srbsko, ktoré nikdy nebolo súčasťou sovietskeho bloku, je členom programu NATO Partnerstvo za mier.
NESPRÁVNE VOĽBY
Bez ohľadu na to, či Rusko iba pred svetom napína svaly - ako si niektorí myslia -, alebo nie, jeho angažovanosť v otázke Kosova prispela k tomu, že protizápadne orientovaní Srbi prehĺbili národnú rozpoltenosť.
Podľa nedávneho prieskumu si vstup krajiny do EÚ želá 69 percent Srbov, zároveň ale 75 percent hovorí, že Srbsko by nemalo prijať stratu Kosova výmenou za členstvo v únii.
Prieskumy pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať 20. januára, tiež ukazujú zrejme hlboké rozpory v otázke budúcnosti krajiny.
Kým 75 percent stúpencov ultranacionalistu Tomislava Nikoliča, prezidentského kandidáta Radikálnej strany, dáva Rusku prednosť pred EÚ, 90 percent stúpencov úradujúceho prezidenta, prozápadného Borisa Tadiča, je za čo najrýchlejší vstup do EÚ.
Tadičov typický stúpenec je vzdelanejší obyvateľ mesta, Nikoličova voličská základňa je chudobnejšia, menej vzdelaná a väčšinou vidiecka.
Podľa analytikov však žiaden z hlavných prezidentských kandidátov nepostaví voličov pred rozhodnutie medzi budúcnosťou v EÚ a vzdaním sa Kosova na jednej, a pomstychtivý odklon do náručia ruského prezidenta Vladimira Putina.
Podľa Nikoliča Srbsko musí prestať predstierať, že dokáže Kosovu zabrániť vo vyhlásení nezávislosti a musí začať plánovať svoju reakciu. "Už je to jasné. Musíme plánovať politickú obranu, či už vo forme sankcií alebo blokády Kosova," citovala Nikoliča agentúra FoNet.
Jeho odkaz na možný príklon k Rusku však vyznel takmer ako žart. USA už majú základňu na srbskom území, Camp Bondsteel v Kosove, povedal. "Ak by Rusi tiež jednu vybudovali, dobre by spolupracovali a komunikovali, a Srbsko by bolo úplne bezpečné, absolútne chránené," uviedol. "Len si predstavte, dve najväčšie mocnosti sveta na území Srbska a bez vzájomného konfliktu."
