Viedeň 19. decembra (TASR) - V prípade, že Kosovo získa nezávislosť bez súhlasu Belehradu a mimo rámca OSN, hrozí, že medzinárodné právo degraduje na bezcenné kusy papiera, konštatuje rakúska agentúra APA.
Čisto z hľadiska medzinárodného práva je Kosovo, ktoré je od roku 1999 pod správou OSN, stále súčasťou Srbska. V prípade, že by sa za základ pre rozhodovanie o budúcom štatúte Kosova brala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, záležitosť by bola dosť jasná: rezolúcia z 10. júna 1999 pre provinciu predpokladá rozsiahlu autonómiu, o nezávislosti vôbec nehovorí.
V rezolúcii sa vyslovene zdôrazňuje, že "všetky členské štáty uznávajú suverenitu a územnú celistvosť Juhoslovanskej zväzovej republiky". Právne - a čo nebolo nikdy sporné - je Srbsko nástupníckym štátom Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá sa neskôr transformovala na voľnú úniu Srbska a Čiernej Hory. Čierna Hora minulý rok na základe referenda vyhlásila nezávislosť.
Kosovo je teda definované ako súčasť Srbska, ktorá má v rámci politického procesu zameraného na riešenie situácie dostať "výraznú autonómiu a skutočnú samosprávu".
V tomto zmysle by vyhlásenie nezávislosti Prištinou bez súhlasu Belehradu a bez novej rezolúcie BR OSN bolo jasným porušením rezolúcie č. 1244 a Charty OSN.
Napriek tomu by drvivá väčšina krajín EÚ uznala Kosovo ako nezávislý štát. Spojené štáty, a osobitne aj prezident George W. Bush, nezávislosť už dávno sľúbili.
Obavy z "precedensu" alebo "dominového efektu" sa odsunuli nabok argumentom, že Kosovo je "jedinečný" prípad. Otázkou je, ako sa to vysvetlí napríklad bosnianskym Srbom a Chorvátom, Albáncom v Macedónsku, alebo Kurdom, Čečencom, Abcházcom a Osetom, uvádza APA.
Ale aj v EÚ zaznievajú kritické hlasy a v Bruseli sa v súčasnosti horúčkovito pracuje na jednotnom postoji. Výhrady voči uznaniu jednostranne vyhlásenej nezávislosti majú krajiny, ktoré sa obávajú problémov s vlastnými regiónmi.
Jednoznačne sa vyjadruje najmä Cyprus, pretože sever stredomorského ostrova je pod kontrolou samozvanej, tzv. Severocyperskej republiky, ktorú uznáva len Ankara. Prezident Tasos Papadopulos nedávno srbskému kolegovi Borisovi Tadičovi povedal: "My nezávislosť Kosova neuznáme, aj keby tak urobili samotní Srbi."
Jasné signály proti nezávislosti vysiela Slovensko a Rumunsko, väčšie výhrady majú aj Grécko a Španielsko.
Predovšetkým právni experti a politológovia varujú pred závažnými a dlhodobými dopadmi na Balkán a iné regióny sveta. Podľa švajčiarskeho experta na medzinárodné právo Thomasa Fleinera by sa jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova dokonca rovnalo "vyhláseniu vojny a vojnového aktu proti Spojeným národom".
V rozhovore pre APA vyjadril Fleiner presvedčenie, že nezávislosť Kosova bude mať ďalekosiahle dopady, nielen v Európe, ale aj v mnohých oblastiach Ázie a predovšetkým v Afrike, "kde koloniálne krajiny vytyčovali hranice bez ohľadu na dejiny".
Je zrejmé, že rozhodnutie v otázke Kosova sa nebude opierať o medzinárodné právo, ale bude politické. Rozhodujúce slovo budú mať politici najsilnejších krajín EÚ a USA. Na medzinárodné právo sa bude viac-menej kašľať, uzatvára APA.
5 ari dem
