Loď Amistad sa v 19. storočí stala symbolom boja proti otroctvu - po vzbure domorodcov, ktorých na nej prevážali z Afriky do Ameriky. Jej kópia momentálne kotví vo Freetowne, hlavnom meste Sierra Leony; vítal ju zástup nadšencov. 40-metrový škuner vyplával z prístavu v New Havene, v štáte Connecticut, ešte v júni; Freetown je jeho prvá zastávka v Afrike. Predtým sa Amistad zastavil v Portugalsku a vo Veľkej Británii.
Plavba pripomína významné britské politické rozhodnutie z roku 1807: zákaz transatlantického obchodu s otrokmi. V prípade priaznivého vetra v plachtách strávi loď na mori 14 mesiacov - na trasách niekdajších obchodníkov s ľuďmi.
„Naši boli vytrhnutí zo svojej kultúry," hovorí istý Sierra Leončan. „Na pôvodnej lodi, keď vplávala do prístavu vo Freetowne, nebývali - okrem posádky - nijakí ľudia. Až pri vyplávaní bola vždy preplnená."
Vzburu päťdesiatich Afričanov na Amistade viedol Sengbe Pieh, ktorý sa stal národným hrdinom. V Spojených štátoch sa „otroci" dostali pred súd a po dlhom procese - ich práva obhajoval bývalý prezident Adams - boli oslobodení. V roku 1841 sa tridsiati piati, ktorí prežili otrokársku drámu, vrátili do Afriky. Príbeh Amistadu patrí k legendám, ktoré sa v Sierra Leone dodnes rozprávajú deťom. Ľudia si však uvedomujú, že Afroameričania, ktorí sú potomkami otrokov, majú podstatne vyššiu životnú úroveň ako dnešní Sierra Leončania.
18. decembra sa loď vydá na plavbu do Senegalu, na ostrovy Cape Verde a cez Atlantik späť do Ameriky. Kurz Amistadu kopíruje „trojuholníkovú" trasu obchodného loďstva v 18. a začiatkom 19. storočia: Z Európy do Afriky išiel tovar, ktorým sa platilo za otrokov. Z Afriky do Ameriky išli otroci - na plantáže a do baní. Časť z toho, čo vyprodukovali, išla späť do Európy na kúpu tovaru, ktorým sa za nich platilo. Atd. ad infinitum.
