História nezaznamenala, kedy si ľudia začali písať denníky. V prípade internetových denníkov - blogov to vieme presne. John Barger na svojej webstránke robotwisdom.com použil slovo weblog po prvý raz 17. decembra 1997.
O dva roky neskôr Peter Merholz rozdelil pojem weblog (webový zápis) do anglickej frázy we blog (blogujeme) a tento názov sa ujal nielen pre celok, ale aj pre činnosť ako takú.
Písanie komentárov
Blognúť niečo znamenalo napísať komentár na nejakú aktuálnu tému. Odlišnosť blogov od klasických „domácich“ webstránok tých čias spočívala v tom, že tieto obsahovali zväčša fixné, nemeniace sa informácie, kým blogy boli živými, stále pribúdajúcimi komentovanými odkazmi.
Postupne takto vznikali navzájom na seba odkazujúce blogové komunity. V roku 2004 všeobecne veľmi uznávaný anglický slovník Merriam-Webster označil slovo blog za slovo roka. Blogovaniu výrazne pomohol aj vznik služieb, ako bol blogger.com, ktoré umožňovali vytvorenie nového blogu pre úplných laikov pár kliknutiami, a blogerom sa mohol stať v princípe každý človek s prístupom na internet.
Občianska žurnalistika verzus príbehy
Popularita blogov rástla hlavne po tom, čo sa ukázalo, že blogy sú veľmi účinný nástroj tzv. občianskej žurnalistiky. Akákoľvek udalosť alebo informácia sa môže dostať na verejnosť v priebehu pár minút. Najmä pri živelných pohromách, ale aj pri teroristických útokoch. Táto špecifickosť do značnej miery napomohla aj prepojenie blogov s médiami. Pre noviny, ktoré na svojich stránkach mali blogy, sa ich autori stali takmer automaticky vyslanými redaktormi. Počas bombových útokov v júli 2005 v Londýne spolupracoval aj denník SME so svojimi blogermi, z ktorých niektorí boli priamo na mieste udalostí.
Americkí vojaci blogujúci z Iraku poskytovali výrazne iný pohľad na priebeh udalostí, aké dostávala verejnosť prostredníctvom oficiálnych médií. Nie všade je blogovanie prijímané pozitívne, najmä v arabských krajinách majú autori veľké problémy v prípade, že sa snažia prezentovať iný pohľad. Egyptský bloger Karim Amer bol odsúdený na štyri roky väzenia za urážku prezidenta Mubaraka a islamských inštitúcií na svojom blogu karam903.blogspot.com. Aj keď snahy o občiansku publicistiku sú aj na Slovensku, ukazuje sa, že v popularite bodujú najviac príbehy zo života, o čom svedčí aj víťazka prvej novinárskej ceny za blog Gabina Weissová, ktorá ju dostala za sériu svojich článkov o anorexii.
Životnosť blogov
„Nemám čo povedať.“ „Tak o tom bloguj!“ hovorí populárny vtip kolujúci na internete.
Aj keď blogovanie nie je technicky náročné, ukazuje sa, že nie každý autor zvláda beh na dlhé trate. V súčasnosti sa pohybuje odhadovaná životnosť blogov na dva až tri roky. Na strate chuti blogovať sa podpisuje mnoho faktorov. Bloger, ktorý nie je profesionál, sa časom vypíše z tém a len ťažko hľadá nové témy a namiesto opisu reality si blogorealitu začne vytvárať sám. Niektorých zasa môže odradiť pokles popularity na tých blogovacích stránkach, ktoré čitateľom umožňujú hodnotiť články, prípadne nezvládne negatívne reakcie diskutujúcich.
