Belehrad 16. decembra (TASR) - Po rozhodnutí summitu EÚ začať prípravy na nezávislosti Kosova hrozí Srbsku politická radikalizácia. Premiér Vojislav Koštunica plány únie vyslať do Kosova svoju misiu označil za "mimoriadne ponižujúce a neprijateľné".
Ide o to, "aby sa v Kosove vytvoril štát NATO s hlavným mestom na americkej vojenskej základni Bondsteel," citujú Koštunicu dnešné belehradské médiá. Základňu Camp Bondsteel v Kosove vytvorili v júni 1999 po vstupe mierovej jednotky NATO do Kosova. Kosovo sa dostalo pod správu OSN po tom, čo nálety aliancie ukončili kosovský separatistický konflikt.
Ako bude premiérova Demokratická strana Srbska (DSS) reagovať, oznámi Koštunica až po stredajšom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN venovanom Kosovu. Koštunicov stranícky kolega, minister pre Kosovo Slobodan Samardžič, už pohrozil EÚ "vážnymi problémami" v prípade, že podporí nezávislosť Kosova. Brusel sa podľa neho musí rozhodnúť medzi Kosovom a Srbskom, keďže krajina nemôže vstúpiť do organizácie, ktorá jej vezme 15 percent územia.
Samardžičovo ministerstvo tento postoj oprelo o vlastný prieskum verejnej mienky, podľa ktorého sa tri štvrtiny obyvateľov Srbska radšej vzdajú členstva v EÚ, ako by sa mali vyrovnať so stratou Kosova. Podľa Koštunicovho poradcu Mile Saviča je otázkou "elementárnej sebaúcty" vzdať sa členstva v EÚ, ak by jeho cenou bola strata Kosova.
Pre politickú budúcnosť Srbska môže byť rozhodujúci 3. február, keď sa v druhom kole prezidentských volieb podľa očakávaní stretnú úradujúci prezident, prozápadný Boris Tadič a líder ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Tomislav Nikolič. SRS je opozičnou stranou, napriek tomu, že s tretinou poslancov je s odstupom najsilnejšou stranou v 250-člennej Skupštine.
Podľa miestnych politológov by rozhodujúci mohol byť postoj konzervatívneho nacionalistu Koštunicu - podobne ako pri vytváraní vlády po voľbách z januára tohto roku, keď strany tzv. demokratického tábora vytvorili spoločnú vládu až na poslednú chvíľu; po troch mesiacoch rokovaní a politického manévrovania, v rámci ktorého Koštunica operoval s možnosťou vytvorenia koalície s radikálmi. V máji sa Nikolič dokonca nakrátko stal predsedom parlamentu.
Experti nevylúčili, že Koštunica by sa mohol v prezidentských voľbách Tadičovi uškodiť. Tadič - líder Demokratickej strany (DS), dlhodobého rivala DSS - a Koštunica sa nemajú príliš v láske a vzťahy medzi DS a DSS, stmelené odporom k nezávislosti Kosova, sa uplynulý týždeň dostali na najhoršiu úroveň od vytvorenia spoločnej vlády.
Dôvodom je práve vypísanie prezidentských volieb na 20. januára, o čom rozhodol predseda parlamentu Oliver Dulič, člen Tadičovej DS. Koštunicova DSS presadzovala, aby sa termín volieb určil až po kosovskom rokovaní BR zvolaného na 19. decembra. Koštunicovci rozhodnutie Duliča označili za nezákonné.
Na stanovenie termínu volieb naliehala práve EÚ. Predstavitelia únie naznačili, že pred druhým kolom volieb by Brusel so Srbskom podpísal stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) - prvý krok k prípadnému členstvu v únii. Tento krok by podporil volebné šance proeurópskeho Tadiča. Únia podpis SAA dlhodobo podmieňovala zatknutím generála Ratka Mladiča a jeho vydaním haagskemu tribunálu, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov. Predpokladá sa, že Mladič sa ukrýva v Srbsku.
Belehradskí komentátori poukazujú na to, že tábory nacionalistických konzervatívcov a extrémnych nacionalistov by mohli v parlamente disponovať dvojtretinovou väčšinou - ak by sa dokázali zhodnúť.
Zatiaľ nie je dohodnuté, či Koštunica pred voľbami podporí Nikoliča otvorene alebo nepriamo. Médiá v tejto súvislosti pripomínajú Nikoličovo krátke pôsobenie na poste predsedu parlamentu, takže nové spojenectvo nie je vylúčené.
Pakt s radikálmi by mohol Koštunicu udržať pri moci, napriek tomu, že jeho strana - v parlamente až tretia najsilnejšia, za SRS a DS - má v prieskumoch verejnej mienky len osempercentnú podporu.
"Strana premiéra by najradšej zmrazila súčasnú situáciu," napísal denník Danas. DSS totiž, napriek svojmu zaostávaniu za radikálmi a DS, kontroluje najdôležitejšie mocenské nástroje: políciu, tajné služby a vplyvnú štátnu televíziu, popri najdôležitejších novinách.
Možný scenár opisujú komentátori takto: Po tom, čo Nikolič s podporou Koštunicu zvíťazí vo voľbách, bude môcť Koštunica zostať premiérom. Namiesto Tadičovcov do vlády vstúpia radikáli. Kam by potom malo Srbsko smerovať, naznačil Nikolič v rozhovore pre dnešné vydanie novosadského denníka Dnevnik. Líder SRS podporil vybudovanie ruských vojenských základní v Srbsku s tým, že vojenská prítomnosť Ruska by posilnila pozíciu Srbska pri riešení otázky Kosova.
"Ruská vojenská prítomnosť by posilnila srbskú pozíciu v riešení otázky Kosova a navždy by odstránila hrozbu NATO," povedal Nikolič s tým, že prítomnosť ruských vojakov v krajine by musel podporiť parlament.
