Washington 17. apríla (TASR) - Americké ministerstvo obrany študuje projekt atómovej minibomby, ktorá by bola schopná preniknúť do tajných podzemných bunkrov, ktoré slúžia ako sklady zbraní, alebo úkryt nepriateľských diktátorov.
Myšlienka vývoja takejto zbrane vyvolala búrlivé reakcie. Kritici tvrdia, že nukleárna minibomba by ohrozovala zdravie populácie v zasiahnutých oblastiach a okrem toho jej zaradenie do arzenálov by bolo krokom proti dohodám o nešíreniu jadrových zbraní.
"Prebieha štúdia. Kongresu bude predložená 1. júla," potvrdil dnes agentúre AFP hovorca Pentagónu, plukovník Steve Campbell. Ako dodal, štúdia sa vypracúva spoločne s ministerstvom energetiky, ktoré spravuje veľké zásoby amerických nukleárnych zbraní - hlavne v Los Alamos v štáte Nové Mexiko. Podľa hovorcu štúdia nesúvisí s rozsiahlym "strategickým prehodnotením" potrieb amerických ozbrojených síl požadovaných americkým ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom.
Campbell zdôraznil, že to bol práve Kongres, ktorý ešte minulý október (za pôsobenia administratívy exprezidenta Billa Clintona) obom ministerstvám nariadil vypracovanie štúdie pre potreby zákona o obrannom rozpočte na rok 2001.
Člen Federácie amerických vedcov (FAS) Robert Nelson z Princetonskej univerzity, projekt v pondelok odsúdil. Podľa Nelsona je hypotéza o schopnosti nukleárnych zbraní preniknúť zemou nebezpečná z dvoch hľadísk: kvôli kontaminácii a kvôli riziku vyvolania novej vlny nukleárneho zbrojenia.
Vedec vyhlásil, že z technickej stránky je "iluzórne" predpokladať, že takéto zbrane môžu preniknúť hlboko pod zemský povrch. Explóziou vytvoria len kráter a uvoľnia rádioaktívne žiarenie smrteľné pre civilné obyvateľstvo, tvrdí Nelson.
Podľa FAS by nukleárne minibomby spochybnili existujúce rozlíšenie medzi nukleárnou vojnou a vojnou konvenčnou. Minibomby by mohli okrem toho vyvolať nové kolo nukleárneho zbrojenia, podobne ako z čias studenej vojny. Iné mocnosti by sa tiež mohli cítiť oprávnené použiť atómové zbrane v regionálnych konfliktoch, varuje FAS.
USA žiadnu novú atómovú zbraň nevyvíjajú od roku 1990. Napriek tomu, že Senát koncom roku 1999 odmietol ratifikovať Zmluvu o úplnom zákaze atómových skúšok (CTBT), USA od roku 1992 rešpektujú moratórium na nukleárne pokusy, vyhlásené prezidentom Billom Clintonom.