Nusa Dua 15. decembra (TASR) - V dramatickom finiši klimatickej konferencie OSN na indonézskom ostrove Bali sa dnes predstavitelia takmer 200 krajín po dvoch týždňoch často búrlivej diskusie dohodli na tom, že ďalšie dva roky budú rokovať o novej zmluve zameranej na boj proti globálnemu otepľovaniu.
Účastníci prijali prelomový plán a dohodli sa na otvorení rokovaní s cieľom prijať do roku 2009 novú zmluvu, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997. Dosiahnutie dohody umožnili USA, ktoré ustúpili v spore s rozvojovými krajinami a Európou.
Americký odpor vyvolal hlasné prejavy nesúhlasu a kritiku zo strany delegátov. "Ak nie ste ochotní viesť, tak nestojte v ceste," žiadal jeden z nich citovaný agentúrou AP pred tým, ako štátna tajomníčka Štátneho departmentu Paula Dobrianska zaradila spiatočku a umožnila prijatie tzv. "Cestovnej mapy z Bali".
Dohoda dosiahnutá konsenzom po dvoch týždňoch rokovaní je vyzdvihovaná ako bod obratu v snahách sveta zastaviť zvyšovanie teploty atmosféry, ktoré podľa vedcov povedie k rozsiahlym suchám, záplavám, zvýšeniu hladiny morí a čoraz silnejším búrkam.
Spojené národy sa teraz budú angažovať v minimálne dvojročných rokovaniach zameraných na vypracovanie účinnejšej a širšie akceptovanej zmluvy, ktorá nahradí Kjótsky protokol z roku 1997. Tento proces by mohlo na roky vopred rozhodnúť, ako úspešne bude svet znižovať emisie tzv. skleníkových plynom, ktorým sa pripisuje zodpovednosť za globálne otepľovanie.
"Toto je skutočný prelom, skutočná príležitosť na to, aby svetové spoločenstvo úspešne bojovalo so zmenou klímy," povedal šéf klimatického úradu OSN Yvo de Boer. "Strany uznali naliehavosť potreby konať v oblasti klimatickej zmeny."
Dokument, prijatý po celonočných rokovaniach, nezaväzuje krajiny, aby podnikali konkrétne kroky proti globálnemu otepľovaniu. Jeho obsah obmedzili na stanovenie agendy a harmonogramu ďalších rokovaní zameraných na hľadanie spôsobov, ako zredukovať znečisťovanie životného prostredia a ako pomôcť chudobným krajinám prispôsobiť sa environmentálnym zmenám tým, že sa im poskytne moderná technológia a finančná pomoc.
Jedným z pokrokov, ktorý sa dohodou dosiahol, je pritiahnutie rozvojových krajín - osobitne prudko rastúcich ekonomík ako Čína a India - do diskusie o globálnom otepľovaní. Dohoda tiež získala podporu USA - jedinej priemyselne rozvinutej krajiny, ktorá odmieta Kjótsky protokol.
Prijatiu dohody predchádzal maratón rokovaní, ktoré sa niekoľkokrát dostali na pokraj zrútenia.
Európski a americkí vyslanci do posledných hodín konferencie zvádzali vzájomný súboj kvôli návrhu EÚ, aby z Bali vzišiel ambiciózny cieľ - do roku 2020 znížiť emisie priemyselne vyspelých krajín na úroveň o 25-40 percent nižšiu oproti stavu v roku 1990.
Zástupcovia EÚ a iní účastníci tvrdili, že stanovenie týchto cieľov je potrebné pre nasmerovanie budúcich rozhovorov. Tieto smernice však zrušili po tom, čo USA - ku ktorým sa pripojilo Japonsko a iné krajiny - argumentovali, že ciele by mali byť stanovené na konci dvojročných rozhovorov, nie na ich začiatku. Nepriamy odkaz na ciele presadzované EÚ skončil v záverečnom dokumente ako poznámka pod čiarou.
Keď sa zdalo, že dohoda je po nočných rokovaniach na dosah, rozvojové krajiny prišli požiadavkou, aby sa v záverečnom dokumente viac zvýraznila ich potreba technologickej pomoci z bohatých krajín a iné záležitosti. Skupine týchto krajín sa prihovoril generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý ich vyzval, aby prekonali svoje spory.
Riešenie zrejme priniesol návrh miernych úprav textu, ktorý predložila skupina okolo Indie a ktorý podporila EÚ. Úpravy spočívajú vo výzve na monitorovanie transferu technológií, aby sa zaistilo, že bohaté krajiny túto požiadavku splnia. Proti tomu sa postavili USA, ktoré vyzvali na pokračovanie rokovaní. Spojené štáty ustúpili len po tom, čo v búrlivej atmosfére iní delegáti striedavo kritizovali a prosili Dobriansku, aby zmenila kurz.
Keď Dobrianska nakoniec so zmenami súhlasila, v zasadacej miestnosti vypukol potlesk - jeden z mála prejavov ocenenia amerického kroku počas konferencie plnej obvinení, že Washington bráni dosiahnutiu pokroku.
Dobrianska novinárom po schválení dohody povedala, že americká delegácia dospela na základe apelov k presvedčeniu, že rozvojové krajiny nemajú v úmysle odkloniť sa od svojho odhodlania podniknúť kroky s cieľom zastaviť globálne otepľovanie.
V jednu chvíľu Čína nahnevane obvinila OSN z toho, že na krajiny vyvíja tlak, aby text podpísali napriek tomu, že stále prebiehali bočné rokovania. To vyvolalo emocionálnu hádku, ktorá sa skončila, keď de Boera, vyčerpaného a so slzami na krajíčku, museli na chvíľu vyviedli z haly.
Environmentalisti konečnú dohodu privítali, niektorí sa ale posťažovali, že v dokumente chýbajú konkrétne záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov pre vyspelé krajiny. Podľa skeptikov tiež neobsahuje silný záväzok, že bohaté krajiny chudobným poskytnú zelenú technológiu.
Kritici USA vyzdvihli zmenu postoja Washingtonu.
"Naučili sme sa historickú lekciu: ak svetu odhalíte konanie Spojených štátov, nakoniec ustúpia," povedal Hans Verolme, riaditeľ Programu globálnej klimatickej zmeny pri Svetovom fonde životného prostredia (WWF).
Pokiaľ ide o rozvojové krajiny, dokument navádza vyjednávačov, aby zvážili stimuly a iné opatrenia, ktoré majú chudobnejšie krajiny podnietiť, aby dobrovoľne znížili nárast objemu svojich emisií.
Cestovná mapa z ostrova Bali má viesť ku komplexnejšiemu a účinnejšiemu nástupcovi Kjótskeho protokolu, ktorým sa 37 priemyselných krajín zaviazalo, že v rokoch 2008 až 2012 znížia emisie skleníkových plynov v priemere o päť percent.
Protokol však po nástupe administratívy Georgea W. Busha odmietli USA - najväčší producent skleníkových plynov. Prezident Bush argumentoval, že požadované zníženie by poškodilo hospodárstvo krajiny a tiež tvrdil, že obmedzenia vyžadované od Číny a iných rozvíjajúcich sa ekonomík sú nedostatočné.
Kritici - vrátane bývalého viceprezidenta Ala Gora, ktorý po volebnej porážke od Busha z roku 2000 buduje úspešne kariéru bojovníka za záchranu životného prostredia - obvinili Washington, že na konferencii bráni dosiahnutiu pokroku. Gore, čerstvý nositeľ Nobelovej ceny mieru za boj proti klimatickým zmenám, na Bali vystúpil vo štvrtok.
Ďalší súboj na konferencii medzi sebou zvádzali bohaté a chudobné krajiny.
Rozvojové žiadali, aby priemyselné krajiny uznali svoju hlavnú zodpovednosť za riešenie problému, na vzniku ktorého sa výrazne podieľali vlastným rozvojom v minulosti. Chudobnejšie krajiny sa tiež obávajú, že budú nútené obetovať svoj hospodársky rast v záujme vyčistenia neporiadku, ktorý spôsobil industrializovaný svet.
Bohaté krajiny zase majú obavy z prudkého rasu emisií skleníkových plynov v rozvojom svete.
2 1 ari bar
