"Nemôžem povedať, že by dnes padlo nejaké definitívne rozhodnutie, ale prinajmenšom má EÚ jasný pohľad na procedúru a na postup a na to, čo sa bude v najbližších mesiacoch diať," objasnil premiér.
Európski lídri sa na dnešnom zasadnutí Európskej rady dohodli na vyslaní osobitnej misie EÚ do Kosova, ktorú bude tvoriť 1500-1800 policajtov, sudcov či colníkov, a ktorá má nahradiť terajšiu misiu OSN pôsobiacu v oblasti.
Premiér zopakoval stanovisko slovenskej vlády, že pre Slovensko bude obrovským problémom uznať Kosovo v prípade, ak vyhlási nezávislosť jednostranne. Podobný problém s uznaním za takýchto okolností budú mať podľa neho aj viaceré ďalšie krajiny únie. Jednoznačne odmietavý postoj voči uznaniu Kosova pri takomto postupe dal dnes v Brusel najavo napríklad aj rumunský premiér Calin Popescu Tariceanu, zatiaľ čo šéf španielskeho kabinetu José Luis Rodríguez Zapatero vyhlásil, že Madrid v prípade takéhoto scenára prijme "jasné rozhodnutie". Dávno známy je negatívny postoj Cypru.
"Ak sa politici v Kosove rozhodnú, že nebudú na nič hľadieť, že nebudú hľadieť na záujmy Srbov, že nebudú hľadieť na vážne výhrady, ktoré máme aj v EÚ, no tak v takomto prípade nech zabudnú, že by SR takýto štát uznala," vyhlásil slovenský premiér.
Za predpokladu, že by k vyhláseniu nezávislosti Kosova došlo koordinovane, chce Slovensko pred prijatím ďalšieho rozhodnutia o prípadnom neskoršom uznaní Kosova podľa predsedu vlády najprv vidieť, čo sa bude v regióne diať.
"My naozaj musíme brať ohľad aj na iné záujmy, nie iba na záujmy Kosova, je tu aj Srbsko. Srbsko je dnes krajina, ktorá dostáva facky z každej strany, preto sa vždy pýtame, kde sú záujmy Srbska a ako sú chránené. Toto bude veľmi dôležité pre nás, ak budeme uvažovať o nejakých ďalších krokoch a rozhodnutiach vo vzťahu ku Kosovu v budúcnosti," objasnil premiér.
Súčasne zdôraznil, že Slovensko odmieta spájať alebo podmieňovať európsku budúcnosť Srbska s tým, aký postoj zaujme Belehrad voči Kosovu. Podľa premiéra ide o dve samostatné záležitosti.
"Jednoducho, keď Srbi plnia podmienky, ktoré sú potrebné na to, aby sa niektorý štát stal súčasťou EÚ, tak by sa Srbsko malo stať členom bez ohľadu na to, čo sa bude diať v Kosove. Samozrejme, vychádzame z toho, že Srbi sa budú správať ku Kosovu úplne normálne, že by tam nedošlo k žiadnym ťažkostiam," konštatoval.
Prioritou je v súvislosti s kosovskou otázkou podľa Fica stabilita regiónu, pretože "nikto nemá záujem, aby sme niekde blízko našich hraníc mali ďalšie ohnisko napätia, kde sa budú ľudia zabíjať".
Predseda slovenskej vlády považuje za vhodné, aby sa celý proces koordinoval, a to najmä z EÚ. Vyzdvihol súčasne, že v záveroch summitu sa zdôrazňuje osobitnosť prípadu kosovskej otázky, ktorej vyriešenie nemôže vytvárať precedens pre ostatné regióny.
"Je to podstatné nielen pre Slovensko, ale aj pre mnohé iné krajiny, kde sme svedkami spolužitia konkrétnych národov a príslušníkov národnostných menšín a je to určitá istota, že to, čo sa deje v Kosove - a k niečomu to pravdepodobne speje do budúcnosti - sa nebude môcť použiť ako všeobecný príklad pre riešenie podobných situácií v Európe alebo vo svete," konštatoval premiér.
Okrem otázky Kosova, ktorá podľa Fica absolútne dominovala dnešnému summitu, sa diskutovalo aj o vytvorení tzv. reflexnej skupiny. Tá sa bude venovať debate o budúcnosti Európy v rokoch 2020-2030 s výnimkou inštitucionálnych a rozpočtových otázok, ako aj témy budúcich hraníc únie. Členské krajiny sa dohodli, že na čele tejto maximálne deväťčlennej skupiny označovanej aj ako "rada múdrych" bude stáť bývalý španielsky premiér Felipe González, kým bývalá lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová a exšéf fínskej spoločnosti Nokia Jorma Ollila budú mať funkciu podpredsedov. Mená ostaných členov rady zatiaľ nie sú známe.
Slovenská vláda podľa premiéra vznik rady múdrych podporuje, pretože táto sa môže zaoberať otázkami, na ktoré premiéri či ministri zahraničných vecí nemajú čas. Takisto je možné, že rada "príde s niečím zaujímavým" vzhľadom na rozsiahle obdobie, ktorého analýzou je poverená.
Na programe summitu bola aj problematika energetiky, klimatických zmien, Lisabonská agenda, či Irán, ale podľa premiéra boli všetky tieto témy v tieni debaty o Kosove a reflexnej skupine.
