Haag 13. decembra (TASR) - Odstupujúca hlavná prokurátorka Carla del Ponte dnes vyzvala, aby haagsky tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii zostal otvorený, kým nebudú zatknutí a súdení dvaja najžiadanejší obžalovaní - bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič a jeho generál Ratko Mladič.
"Dúfam a som presvedčená, že Bezpečnostná rada prijme správne rozhodnutie a tribunál nezatvorí pred tým, ako sa títo dvaja dostanú pred spravodlivosť," povedala del Ponte na svojej poslednej tlačovej konferencii vo funkcii hlavnej žalobkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Z tribunálu po ôsmich rokoch odchádza 31. decembra. "Je nevyhnutné, aby sa Karadžič a Mladič objavili pred tribunálom," zopakovala svoj dlhoročný postoj.
BR OSN, ktorá ICTY s ročným rozpočtom vo výške miliónov eur financuje, vyvíja tlak, aby tribunál ukončil svoju činnosť a do roku 2010 sa uzatvoril.
Skutočnosť, že Karadžič a Mladič zostávajú na slobode 12 rokov od vznesenia prvej žaloby, del Ponte - švajčiarska právnička, ktorá bude pôsobiť ako veľvyslankyňa v Argentíne - označila za "škvrnu na práci tribunálu".
Obaja lídri sú obžalovaní z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou 8000 Moslimov srbskými silami z leta 1995, ako aj obliehaním Sarajeva počas bosnianskeho etnického konfliktu z rokov 1992-95, ktoré si vyžiadalo viac ako 10.000 mŕtvych.
Počas pôsobenia del Ponte dvoch bosnianskosrbských dôstojníkov uznali vinnými a odsúdili za zločiny súvisiace s genocídou: bývalý juhoslovanský generál Radislav Krstič si odpykáva 35-ročný trest za napomáhanie a navádzanie ku genocíde, plukovník Vidoje Blagojevič dostal 18 rokov za spolupáchateľstvo pri genocíde.
"Najväčšia ryba" del Ponte - bývalý srbský a juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič - však zomrel vo svojej cele v marci 2006 - pár týždňov pred očakávaným vynesením verdiktu v jeho štvorročnom procese. Miloševič čelil 66 bodom obvinení vznesených v súvislosti s vojnami v Kosove, Bosne a Chorvátsku z 90. rokov.
Na veľkej tlačovej konferencii del Ponte tiež vzdala hold obetiam balkánskych vojen a vyzvala na ich lepšiu ochranu počas súdnych pojednávaní. Vyhlásila, že právo na krížový výsluch svedkov žaloby by mal mať len predsedajúci sudca, nie obžalovaní. "Obete by nemali byť opätovne viktimizované týmto veľmi tvrdým procesom," povedala.
Žalobkyňa tiež kritizovala prax podmienečného prepúšťania podozrivých na návštevy rodín počas sviatkov. "Momentálne je predbežne prepustených 12 obžalovaných ... a ani ja, ani obete, nechápeme prečo," uviedla.
Del Ponte funkciu hlavnej prokurátorky ICTY prebrala v roku 1999 od Kanaďanky Louise Arbourovej, ktorá je teraz Vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva. Na poste ju vystrieda belgický prokurátor Serge Brammertz, ktorý v súčasnosti vedie medzinárodné vyšetrovanie atentátu na bývalého libanonského premiéra Rafíka Harírího z februára 2005.
Del Ponte (60) svoju kariéru začala ako súkromná právnička a meno si urobila ako verejná žalobkyňa bojom proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Medzi niektorými právnikmi a vyšetrovateľmi ICTY si získala povesť "železnej dámy".
Del Ponte najskôr pôsobila ako advokátka, po viacerých prípadoch však dospela k presvedčeniu, že nemôže brániť neobhajovateľné prípady. Preto prestúpila na prokuratúru a v roku 1994 sa stala hlavnou žalobkyňou konfederácie, čo je najvyššia funkcia vo švajčiarskom súdnictve.
Počas pôsobenia na čele švajčiarskeho ministerstva pre verejné záležitosti svoju pozornosť sústredila na vyšetrovanie talianskej mafie, pričom spolupracovala so sudcom Giovannim Falconem. V roku 1988 len o vlások unikla atentátu. Ako "suvenír" na zaradenie na čiernu listinu mafie del Ponte cestuje v obrnených vozidlách a sprevádza ju viacero osobných strážcov.
Ešte počas pôsobenia vo Švajčiarsku vyšetrovala rôzne prípady prania špinavých peňazí, korupcie a obchodovania s drogami, v ktorých figurovali ruské politické špičky spoločne s podsvetím.
Vďaka nekompromisným a tvrdým postojom na poste hlavnej prokurátorky ICTY získala prezývky ako "nové Gestapo", "neriadená strela" a "zosobnená tvrdohlavosť".
Nebála sa konfrontácií a otvorene obviňovala srbské úrady, že nerobia dosť pre zatknutie Mladiča a Karadžiča. V krajinách bývalej Juhoslávie ju často kritizovali a označovali za arogantnú a predpojatú.
