Ľubľana 13. decembra (TASR) - Existuje "reálna šanca," že Bosna by mohla predvstupovú dohodu s EÚ podpísať ešte v prvej polovici roku 2008 - počas slovinského predsedníctva v únii. Po stretnutí so slovinským ministrom zahraničných vecí Dimitrijom Rupelom to v stredu večer v Ľubľane vyhlásil medzinárodný poverenec pre Bosnu Miroslav Lajčák. Slovenský diplomat dodal, že v prípade "ideálneho scenára" by k podpisu stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) mohlo dôjsť v marci.
Podľa Lajčáka v Bosne teraz panuje "pozitívna a dobrá atmosféra kompromisu," čo sa chce využiť na dosiahnutie pokroku pri približovaní balkánskej krajiny k EÚ. Parafovaním SAA, ku ktorému došlo 4. decembra, sa európska perspektíva stala v Sarajeve "niečím konkrétnym," uviedol Vysoký reprezentant (HR) medzinárodného spoločenstva a osobitný vyslanec EÚ v Bosne. Európske témy stoja v popredí a Sarajevo sa snaží čo najrýchlejšie splniť podmienky pre podpísanie SAA.
Lajčák zdôraznil, že v súčasnosti existuje politická vôľa pre splnenie podmienok stanovených EÚ. Šesť hlavných politických strán pôsobiacich v Bosne a Hercegovine sa dohodlo, že do 15. februára pripravia zákon potrebný pre policajnú reformu - zlúčenie policajných zborov srbskej a moslimsko-chorvátskej časti krajiny. Policajná reforma je hlavnou podmienkou EÚ pre podpísanie SAA.
Lajčák Ľubľanu navštívil krátko pred tým, ako Slovinsko prevezme predsedníctvo v EÚ. Pri tejto príležitosti vyslovil presvedčenie, že slovinské predsedníctvo bude "dobrým impulzom" pre región. Samotné Slovinsko je dobrým príkladom pre to, že európske ašpirácie sa dajú naplniť. Počas slovinského predsedníctva bude západný Balkán stredobodom pozornosti, "čo je čas, ktorý by mali krajiny západného Balkánu využiť," povedal Lajčák.
Na otázku, či jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova nemôže mať vplyv na situáciu v Bosne, Lajčák povedal, že takýto krok by v regióne určite vyvolal mimoriadnu náladu. Na druhej strane však podľa Lajčáka neexistuje žiadne priame spojenie a žiadna otázka, od ktorej by bola Bosna závislá. Lajčák zdôraznil, že Bosna nie je "rukojemníkom" Kosova.
"Bosna a Hercegovina má svoje vlastné problémy a riešenia sú v rukách jej lídrov. V tomto zmysle by Kosovo bolo len alibi pre tých, ktorí nechcú vyriešiť problémy krajiny," dodal.
Dnes má Lajčák na programe rokovania s predstaviteľmi parlamentného výboru pre európske záležitosti. Z Ľubľany odcestuje do srbskej metropoly Belehrad.
K parafovaniu SAA došlo po tom, čo bosnianski lídri prekonali hlbokú politickú krízu a na poslednú chvíľu schválili zmenu pravidiel hlasovania centrálneho parlamentu a vlády, ktoré navrhol Lajčák. Cieľom opatrení je znížením kvóra predísť blokovaniu centrálnych orgánov neúčasťou na zasadaniach, čo v minulosti využívali hlavne bosnianski Srbi. Tí Lajčákove opatrenia najviac kritizovali, argumentujúc obavami z prehlasovania bosnianskymi Moslimami a Chorvátmi. Odblokovanie centrálnych orgánov má urýchliť proces reforiem.
Bosna je od etnického konfliktu z rokov 1992-95 rozdelená na dve entity - srbskú a moslimsko-chorvátsku. Medzičasom zlúčili takmer všetky etnicky rozdelené vládne inštitúcie vrátane armády. Zlúčenie policajných zborov blokovali bosnianski Srbi v obavách, že tento krok môže viesť k zrušeniu ich miništátu v rámci Bosny.
