Brusel 13. decembra (TASR) - Druhýkrát v priebehu tohto týždňa sa zídu v Bruseli zástupcovia členských krajín Európskej únie, aby sa zaoberali otázkou budúceho štatútu Kosova. Zatiaľ čo v pondelok táto problematika dominovala na zasadnutí ministrov zahraničných vecí, na piatkovom summite sa dostane na stôl priamo pred šéfov vlád a štátov.
Tí chcú dať najavo odhodlanie pri hľadaní riešenia a zdôrazniť potrebu jednotného postoja v rámci EÚ. Rovnaký cieľ mali aj ministri zahraničných vecí na svojom pondelňajšom zasadnutí, ktoré sa napokon skončilo konštatovaním portugalského predsedníctva, že sa urobil krok smerom k dosiahnutiu spoločnej pozície, ale ešte budú potrebné ďalšie kroky.
Európski lídri podľa očakávaní vyjadria poľutovanie nad tým, že doterajšie rokovania medzi Srbskom a Kosovom neviedli k riešeniu, akceptovateľnému oboma stranami a takisto zdôraznia, že terajší stav nie je udržateľný. Rovnako sa očakáva vyhlásenie, že v prípade Kosova ide o tzv. sui generis a teda nemôže ísť o precedens pre ďalšie regióny dožadujúce sa samostatnosti. EÚ má podľa diplomatov snahu, aby sa toto tvrdenie dostalo do všetkých medzinárodných dokumentov.
Práve obavy z toho, že by vyhlásenie nezávislosti Kosova mohlo povzbudiť oblasti so separatistickými tendenciami, viedli viaceré krajiny k opatrnému postoju. Najtvrdším oponentom nezávislosti Kosova je Cyprus, ktorý sa obáva negatívnych dôsledkov tohto kroku v súvislosti s cyperskými Turkami, žijúcimi v severnej časti ostrova, v Severocyperskej tureckej republike, ktorá je uznaná len Ankarou.
Slovenskí predstavitelia dali opakovane najavo, že pre SR bude problémom uznať Kosovo v prípade jednostranného vyhlásenia nezávislosti. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Jána Kubiša Slovensku záleží na tom, aby EÚ postupovala jednotne, no SR nemôže podporovať jednostranné kroky, ktoré "majú v sebe veľmi výbušný potenciál". Slovensko akceptuje jedine koordinovaný postup, ktorý vylučuje moment prekvapenia, predpokladá vytvorenie podmienok a uskutočnenie praktických krokov, ktoré by zabránili možnému chaosu.
EÚ chce na summite tiež potvrdiť, že je pripravená zohrávať kľúčovú roku pri posilňovaní stability v regióne. Chce preto v piatok vyzvať Belehrad i Prištinu, aby dodržali svoje záväzky, že sa zdržia násilia a akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli ohroziť stabilitu západného Balkánu. SR od začiatku procesu zdôrazňovala, že práve táto otázka je najdôležitejšia.
S ňou súvisí pripravenosť EÚ na vyslanie misie do Kosova, dohodu na ktorej Slovensko požadovalo čo najskôr. Misia má pozostávať z 1800 osôb - policajtov, sudcov či colníkov - a má nahradiť misiu OSN, pod správou ktorej je Kosovo od roku 1999. Je však potrebné nájsť právny základ pre túto najväčšiu krízovú misiu v dejinách EÚ. Pre SR je dostatočným právnym základom rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Rusko, ktoré stojí na strane Srbska, oponuje tvrdeniu, že misiu možno vyslať do Kosova aj bez novej rezolúcie BR. Tá sa bude kosovskou otázkou zaoberať 19. decembra. Prijatie novej rezolúcie je však nepravdepodobné, pretože Rusko má v BR právo veta.
Summit bude netradične len jednodňový, keďže dnešný deň, ktorý by bol za normálnych okolností prvým dňom summitu, strávili európski lídri v Lisabone, kde podpísali novú zmluvu o inštitucionálnej reforme EÚ. Ani deň po tomto akte, ktorý ukončil dlhoročnú inštitucionálnu krízu, však nevynechajú debatu o budúcnosti únie. Tá sa bude točiť okolo tzv. rady múdrych, ktorej zriadenie inicioval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Úlohou rady má byť diskutovať o budúcnosti EÚ a o výzvach, ktorým bude čeliť v období 2020-2030. Rada predloží do roku 2010 správu.
Hoci sa pôvodne predpokladalo, že rada múdrych sa bude zaoberať otázkou budúcich hraníc EÚ v rámci francúzskeho nesúhlasného postoja voči prijatiu Turecka do EÚ, napokon sa z mandátu rady vylúčili inštitucionálne a rozpočtové otázky, ako aj otázka, kde majú byť hranice únie. Naopak, svoju pozornosť by mala zamerať na globálnu bezpečnosť, boj proti terorizmu, vládu zákona, trvalý rozvoj, klimatické zmeny či migráciu.
Na summite sa očakáva, že európski lídri dajú mandát rade tvorenej 10-12 členmi, nepredpokladá sa však, že padnú aj konkrétne mená jej členov. Slovensko by si podľa veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča želalo, aby mali v rade zastúpenie aj nové členské krajiny. Objavili sa už dohady, že na čele rady by mohla stáť bývalá lotyšská prezidenta Vaira Vikeová-Freibergaová.
Európski predstavitelia počas dlhých debát o inštitucionálnej reforme opakovane zdôrazňovali, že je potrebné túto otázku čo najskôr vyriešiť, aby sa EÚ mohla venovať naozajstným problémom, ktoré trápia občanov. Do programu summitu sa tak dostanú tento raz aj ekonomické témy vrátane Lisabonskej stratégie, problematika životného prostredia, či potreba koordinovaného postupu v migračnej politike, vrátane zavedenia tzv. modrých kariet uľahčujúcich prístup kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na pracovný trh EÚ. Tento postup má byť zároveň súčasťou boja proti ilegálnej imigrácii a má byť spojený aj so zavedením prísnejších postihov voči zamestnávateľom ilegálnych imigrantov.
Premiéri a prezidenti krajín únie takisto uvítajú rozšírenie Schengenu o deväť nových krajín, ku ktorému dôjde 21. decembra. Slovenský premiér Robert Fico chce tiež informovať o výsledkoch nedávneho prvého jadrového fóra, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar
