Novú zmluvu o Európskej únii (EÚ) podpísali vo štvrtok lídri 27 členských krajín únie. Nový základný dokument, ktorý podľa miesta podpisu dostal meno Lisabonská zmluva, podpísali symbolicky v kláštore Hieronymitov, pretože na tomto mieste v roku 1985 Portugalsko podpísalo dohodu o vstupe do európskych spoločenstiev.
Práve za portugalského predsedníctva sa únii podarilo dohodnúť na znení novej zmluvy, ktorá nahrádza neúspešný projekt európskej ústavy, odmietnutý v referendách vo Francúzsku a Holandsku. Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso v príhovore pred podpisom zmluvy zdôraznil, že všetky vlády počas vyjednávaní vyvinuli mimoriadnu politickú odvahu. Zároveň však vyzval na rovnakú odvahu v procese ratifikácie zmluvy.
Lisabonská zmluva by mala začať platiť od začiatku roka 2009, aby sa už podľa jej pravidiel mohli konať najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP). Väčšina členských krajín únie chce zmluvu schváliť v parlamentoch. Jediným štátom, v ktorom o nej rozhodnú voliči v referende, je Írsko.
Barroso zdôraznil, že Lisabonská zmluva okrem toho, že posilní akcieschopnosť únie, má aj politický význam, pretože je to prvá zmluva, na ktorej sa dohodla Európa od Atlantiku po Čierne more, teda krajiny, ktoré kedysi rozdeľovala železná opona.
Predseda EK Barroso sa rovnako ako portugalský premiér Jose Socrátes a predseda EP Hans-Gert Pöttering poďakovali aj nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá proces prípravy novej zmluvy odštartovala v prvom polroku tohto roka, keď Nemecko bolo predsedníckou krajinou únie. Predseda EP zároveň osobitne ocenil to, že prijatím Lisabonskej zmluvy sa právne záväznou stáva aj Charta základných práv EÚ.
Za Slovensko dokument podpísal predseda vlády Robert Fico, ktorého v hlavnom meste Portugalska sprevádza minister zahraničných vecí Ján Kubiš.Prehľad základných bodov novej zmluvy:
NÁZOV, SYMBOLY
Nová zmluva zachováva veľkú časť euroústavy, upúšťa však od tohto označenia. Takisto sa vypúšťa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu.
INŠTITÚCIE
Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu na jedno ďalšie funkčné obdobie. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik.
Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
Európsky parlament sa bude môcť viac zapájať do procesu spolurozhodovania pri schvaľovaní európskych zákonov. Europarlament bude mať od roku 2009 namiesto terajších 785 len 750 kresiel plus kreslo predsedu.
Vytvára sa nový post šéfa európskej diplomacie, ktorý sa však z rovnakých dôvodov ako v prípade symbolov, nebude volať minister, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Tento post obsadí Javier Solana, ktorý sa zároveň stane podpredsedom Európskej komisie. Do jeho kompetencií bude spadať aj rezort, ktorý v súčasnosti riadi komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
PROCES ROZHODOVANIA
Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou. To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať so súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ.
Poľsko si presadilo možnosť aplikácie tzv. ioanninského kompromisu, ktorý však nebude súčasťou zmluvy, ale bude sa o ňom zmieňovať protokol. Tento mechanizmus umožňuje krajinám, ktoré nemôžu dať dokopy blokujúcu menšinu, presadiť dočasný odklad rozhodnutia, pričom sa medzitým vyvíjajú snahy o nájdenie uspokojivého riešenia.
Nová zmluva rozšíri zoznam oblastí, kde sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného princípu, čím by sa mal zjednodušiť proces rozhodovania. Vzhľadom na to, že únia má 27 členov, je totiž často problematické dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa uchováva jednohlasnosť. Británia si vybojovala výnimku, na základe ktorej sa bude môcť rozhodnúť, v akých otázkach z oblasti spravodlivosti a vnútra zostane mimo rozhodovania na európskej úrovni.
POSTAVENIE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV
Na základe dohody dôjde k posilneniu pozície národných parlamentov.
PRENOS KOMPETENCIÍ
Bude platiť princíp spätného prenosu kompetencií, čo znamená možnosť presúvať právomoci nielen z národnej na únijnú úroveň, ale aj z Bruselu naspäť na národné orgány.
Autor: zh
