BRATISLAVA 13. decembra (SITA) - Nová zmluva o Európskej únii, ktorú hlavy štátov a vlád spolu s ministrami zahraničných vecí 27 členských krajín únie podpíšu vo štvrtok v Lisabone, nahrádza doterajšiu Zmluvu z Nice. Lisabonská zmluva má umožniť efektívne fungovanie únie potom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postsocialistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva je predpokladom na ďalšie rozširovanie európskeho bloku.
Podpis novej zmluvy o Európskej únii je hlavným bodom prvého dňa rokovania európskeho summitu, ktorý sa koná 13. a 14. decembra. Po štvrtkovom podpise zmluvy v Lisabone členovia Európskej rady odcestujú do Bruselu, kde bude summit v piatok pokračovať. Hoci decembrový summit sa pravidelne koná v Bruseli, Portugalsko trvalo na tom, aby prvý deň summitu bol v Lisabone. Konečný text zmluvy sa totiž dohodol za predsedníctva Portugalska a krajina si želá, aby sa dokument volal Lisabonská zmluva. Všetky doterajšie zmluvy o Európskej únii dostali názov podľa miesta podpisu.
Na znení novej zmluvy sa európski lídri dohodli za doteraz najkratšie obdobie. Vyjednávaniam o reformnej zmluve však predchádzal neúspešný pokus nahradiť doterajšie zmluvy (Rímske zmluvy, Maastrichtská zmluva, Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice) ucelenou európskou ústavou. Euroústavu, ktorú pripravovali dva a pol roka, však v roku 2005 v referendách odmietli francúzski a holandskí voliči. V prvej polovici tohto roka, keď bolo predsedníckou krajinou únie Nemecko, sa začali vážne rokovania o náhrade zmarenej euroústavy. Znenie novej zmluvy, ktorá je iba zmenenou verziou predošlej zmluvy, sa potom dohodlo na summitoch EÚ v júli a októbri za predsedníctva Portugalska.
Nová zmluva zoštíhli Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi štátmi. V záujme efektívnejšieho fungovania sa zmení počet hlasov, ktoré jednotlivé krajiny majú pri prijímaní rozhodnutí v Rade Európskej únie. Zároveň sa zvýši počet oblastí, vrátane spolupráce v súdnictve a v boji proti kriminalite, v ktorých sa nebude rozhodovať jednomyseľne, ale väčšinou hlasov. Zruší sa systém rotujúceho predsedníctva, v ktorom sa v polročných intervaloch striedajú jednotlivé členské krajiny. Tento systém nahradí nová funkcia predsedu Európskej rady, ktorý sa bude voliť na dva a pol roka s tým, že post môže zastávať maximálne päť rokov. Post vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vznikne zlúčením funkcie terajšieho Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku, ktorú zastáva Javier Solana, a funkcie eurokomisára pre vonkajšie záležitosti, ktorú teraz vykonáva Benita Ferrerová-Waldnerová.
Na základe Lisabonskej zmluvy bude pre členské krajiny právne záväzná Charta základných práv. Písomné garancie, že sa ich to netýka, si vyjednali Veľká Británia a Poľsko, ktoré si chcú zachovať nezávislosť súdnictva v oblasti pracovných a sociálnych práv. Poľsko však pripúšťa, že chartu neskôr prijme, ale vláda najprv chce mať istotu, že opozícia bude súhlasiť so schválením zmluvy.
Lisabonská zmluva by mala začať platiť od začiatku roka 2009, aby sa už podľa jej pravidiel uskutočnili voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sú na vtedy naplánované. Takmer všetky členské krajiny chcú zmluvu schváliť v parlamentoch. Argumentujú tým, že referendá nie sú nutné, pretože nová zmluva v porovnaní s terajším stavom neznamená ďalší prenos suverenity zo štátov na úniu. Jedinou krajinou, ktorá je na základe svojej ústavy povinná referendum uskutočniť, je Írsko.
