Budapešť 12. decembra (TASR) Maďarsko by sa malo snažiť o politiku vyrovnanej spolupráce so susednými krajinami a nemalo by susedom odpovedať nacionalizmom na nacionalizmus. Zhodli sa na tom dnes v Budapešti účastníci druhej Maďarsko-maďarskej vládnej konzultácie, informoval štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za menšiny a národnú politiku Ferenc Gémesi.
Podľa jeho slov na schôdzke zo strany maďarskej vlády i predstaviteľov zahraničných Maďarov zaznelo, že by bolo potrebné snažiť sa o politiku vyrovnanej spolupráce so susednými krajinami.
"Aj keď sú na dennom poriadku otázky konfliktného charakteru, nemali by sme formulovať také odpovede, aké otázky niekedy Maďarsko dostáva alebo môže dostať. Nech nie sú radikálne odpovede na radikalizmus a nacionalistické odpovede na nacionalizmus, pretože to nevedie nikam a pre maďarské spoločenstvá neznamená žiadne výhody," povedal štátny tajomník.
Zo strany maďarských spoločenstiev ďalej zaznelo, že maďarská politika by nemala zasahovať do ich životov, a nie z Maďarska by mali hovoriť, ako majú žiť.
Predseda SMK Pál Csáky informoval účastníkov podujatia o vývoji situácie Maďarov žijúcich na Slovensku a o situácii SMK. Podľa Gémesiho reakciou na jeho vystúpenie bolo, že z maďarskej strany nechcú dávať nacionalistické odpovede na nacionalistické otázky, pretože to k ničomu nepovedie.
"Chceli by sme, aby menšinové práva, ktoré sú pre každého v Európe prijateľné, boli samozrejme zaručené aj Maďarom žijúcim na Slovensku. Domnievam sa, že principiálne v tom je zhoda s každým, ale praktické realizovanie už je inou záležitosťou, pretože to každý interpretuje inak, ako to má v praxi vyzerať čo do finančných zdrojov, politiky aj praxe," konštatoval štátny tajomník.
Ako dodal, je to však záležitosťou najmä SMK - Maďarov žijúcich v SR. Úlohou maďarskej vlády je, aby sledovala udalosti v záležitosti dodržiavania Európou uznaných legitímnych práv a v prípade že nie sú dodržiavané, aby sa ozvala, že to je vývoj, ktorý negatívne ovplyvňuje spoločenstvá Maďarov.
Cieľom dnešného summitu bolo vypočuť si legitímnych predstaviteľov Maďarov v Karpatskej kotline aj mimo nej, čo sa u nich v roku 2007 udialo ako napríklad voľby alebo vážne vnútropolitické udalosti s pozitívnym i negatívnym vplyvom na život maďarských spoločenstiev.
Účastníci stretnutia hovorili o vývoji rumunských volieb, o situácii okolo chorvátskych volieb aj o vývoji v situácii Maďarov žijúcich na Slovensku.
Ďalej diskutovali o projektoch rozvoja, ktoré by mohli byť užitočné aj pre zahraničných Maďarov, ale ktoré by podľa slov Gémesiho neboli založené na etnickom princípe. Dotkli sa tiež otázok vzdelávacieho systému Maďarov, systému štipendií, ktorý by mal fungovať tak, aby neodlákal z materskej krajiny študentov maďarskej národnosti do Maďarska.
Maďarsko-maďarského summitu, ktorý predtým fungoval pod názvom Stála maďarská konferencia (MÁÉRT), a ktorý vláda vlani pretransformovala na Maďarsko-maďarskú vládnu konzultáciu, sa zúčastnili premiér Ferenc Gyurcsány, niektorí členovia jeho vlády a predstavitelia Maďarov žijúcich za hranicami.
Cieľom konzultácií je posilnenie vzťahov materskej krajiny so zahraničnými Maďarmi, prerokovanie strategických otázok týkajúcich sa spoločenstiev Maďarov žijúcich mimo materskej krajiny a spoločné hľadanie odpovedí na otázku, čo možno v novovzniknutej historickej situácii urobiť, aby sa spoločenstvo Maďarov stalo silným európskym spoločenstvom.
Maďarsko-maďarská schôdzka sa konala naposledy 13. decembra 2006.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) dem
