Washington 11. decembra (TASR) - Vyplýva to z najnovšej štúdie zverejnenej v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Genetické rozdiely medzi súčasným človekom a ľuďmi žijúcimi pred 5000 rokmi sú oveľa výraznejšie ako odlišnosť medzi jedincami spred 5000 rokov a neandertálcami, ktorí žili pred 30.000 rokmi, uviedol antropológ John Hawks z univerzity vo Wisconsine.
Mnoho súčasných genetických modifikácií odráža zmeny v stravovaní - vďaka rozvoju poľnohospodárstva, takisto ako rezistenciu voči masovým epidémiám, ktoré likvidovali rozrastajúcu sa ľudskú populáciu.
U Afričanov sa napríklad vyvinuli nové gény umožňujúce odolnosť voči malárii. Európania získali špeciálny gén na zjednodušenie metabolizmu mliečnych produktov. U obyvateľov Ázie sa vytvoril gén, ktorý spôsobuje vysušenie ušného mazu.
Variabilitu vyvolal kolosálny nárast ľudskej populácie v priebehu posledných 10.000 rokov. Z niekoľkomiliónovej populácie stúpol počet ľudí na 6,5 miliardy. Človek sa sťahuje do nových lokalít s novými podmienkami, ktorým sa ľudský organizmus musí prispôsobiť. "K najväčšiemu zrýchleniu vývoja došlo po rozvoji poľnohospodárstva," Hawks.
Vedci na výskum genetických zmien za ostatných 80.000 rokov použili analýzu DNA zo vzoriek 270 jedincov z najrôznejších častí sveta. Na základe získaných výsledkov zhotovili určitý katalóg genetických rozdielov a podobností dnešného človeka s jedincami, ktorí žili pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov.
Podľa získaných dát môžu vedci určiť tempo genetických zmien v ďalekej minulosti.
Pozitívne genetické modifikácie sa v priebehu posledných 5000 rokov prejavili stokrát viac ako v akejkoľvek inej perióde vývoja ľudskej civilizácie. Súčasnou evolúciou prechádza približne sedem percent ľudských génov. I napriek týmto zmenám však zostáva nositeľka genetickej informácie DNA na 99 percent identická.
