Washington 10. decembra (TASR) - Zuby neandertálskych detí rástli rýchlejšie ako chrup dnešných detí. Vyplýva to z najnovšej štúdie amerického odborného časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences.
Pribudol tak ďalší dôkaz na podporu teórie, že dlhšie obdobie detstva a pomalší rozvoj organizmu sú výlučne črty charakteristické pre súčasného človeka - Homo sapiens.
U všetkých primátov vrátane súčasného i neandertálskeho človeka súvisí rast chrupu - predovšetkým prerezanie stoličiek - s ďalšími vývojovými znakmi, ako napríklad s ukončením kojenia mláďaťa či prvou reprodukciou.
Antropológovia už dlhší čas vedú diskusie, či sa spomínané znaky u neandertálcov vyvíjali odlišne od dnešných mladých jedincov, pričom nazhromaždili dôkazy na podporu i popretie tejto hypotézy.
Na dokonalejšie pochopenie vývoja chrupu preskúmali bádatelia z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka rastové línie zubov neandertálskeho dieťaťa, ktorého 100.000 rokov staré pozostatky našli v belgickej jaskyni Scladina.
Vedci zistili, že dĺžka rastu zubov malého neandertálca bola v porovnaní so súčasným človekom kratšia. Skúmané neandertálske dieťa, ktorého vek odhadli na osem rokov, malo chrup na úrovni desať- až 12-ročného dnešného dieťaťa.
