BANJA LUKA 7. decembra (SITA/AFP) - Bosnianski Srbi v Bosne a Hercegovine budú v nedeľu voliť nástupcu zosnulého prezidenta Milana Jeliča. Voľby sa uskutočnia len niekoľko dní potom, ako krajina urobila svoj prvý krok k členstvu v Európskej únii (EÚ). V prezidentských voľbách v Republike srbskej sa bude približne 1,1 milióna voličov rozhodovať medzi 10 kandidátmi. Tento srbský štátik tvorí spolu s moslimsko-chorvátskou Federáciou Bosny a Hercegoviny bývalú vojnovú Bosnu. I keď všetci prezidentskí kandidáti podporujú integráciu krajiny do EÚ, väčšina z nich kladie na prvé miesto svojej politickej agendy zachovanie Republiky srbskej. 1 958 volebných miestností sa otvorí o 7:00 miestneho času (SEČ) a uzavrú sa o 12 hodín neskôr. Prvé predbežné výsledky by mali byť známe o polnoci miestneho času (23:00 SEČ).
"Republika srbská je teritoriálna organizácia, s ktorou môžeme vstúpiť do EÚ, s ktorou sme súčasťou Bosny a s ktorou sme aj súčasťou Európy," uviedol 76-ročný prezidentský kandidát Rajko Kuzmanovič. Kuzmanovič je rovnako, ako bol bývalý prezident Jelič, ktorý zomrel na srdcový infarkt rok po zvolení do funkcie, členom strany premiéra Milorada Dodika Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD). I keď neboli zverejnené žiadne predvolebné prieskumy za najväčšieho kandidáta a potenciálneho víťaza, pokiaľ budú občania voliť v súlade s odporúčaním najsilnejšej strany SASD, sa považuje Kuzmanovič. SASD má podporu takmer 45,9 percenta voličov a Srbská demokratická strana 10,4 percenta.
Kuzmanovič si pravdepodobne podelí hlasy s Mladenom Ivanovičom, bývalým bosnianskym ministrom zahraničných vecí a lídrom Strany demokratického progresu (PDP). "So všetkými mojimi schopnosťami a vedomosťami budem chrániť Republiku srbskú a záujmy všetkých jej obyvateľov," povedal
Voľby sa uskutočnia iba 5 dní po podpise Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) medzi Bosnou a EÚ. Tento dokument má minimálnu právnu hodnotu, považuje sa však za prvý oficiálny krok k členstvu v spoločenstve. V rámci úsilia o dosiahnutie členstva v EÚ sa Republika srbská silne zasadzuje za zachovanie nezávislosti.
Spolu s moslimsko-chorvátskou federáciou je Republika srbská vysoko autonómnym regiónom s vlastným prezidentom, vládou, parlamentom a policajnými jednotkami. Oba regióny sú prepojené slabými centrálnymi inštitúciami v krajine s názvom Bosna a Hercegovina.
