BRATISLAVA 7. decembra (SITA) - V Bruseli začali vo štvrtok v noci rokovať ministri zahraničia členských krajín NATO a EÚ, pričom primárnu pozornosť venovali otázke budúceho štatútu Kosova. V piatok sa uskutočnila schôdzka tzv. Rady NATO-Rusko, ktorú predstavitelia NATO po skončení označili za "pochmúrnu". "V otázke Kosova boli názorové rozdiely evidentné," uviedol hovorca NATO James Appathurai. To sa odrazilo aj v komuniké, kde sa píše že "vzťah (NATO a Ruska) vstúpil do náročnej fázy".
S Lavrovom sa po prvý raz od pondelkového zverejnenia nových spravodajských informácií o Iráne stretla aj americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová, ktorej úsiliu o uvalenie ďalších sankcií voči islamskej republike pred rokovaniami vyjadrili podporu ministri NATO a EÚ. "Všetci sme sa zhodli v tom, že by sme svoj postoj nemali meniť," vyhlásil belgický šéf diplomacie Karel De Gucht vo štvrtok večer. Lavrov po piatkových rokovaniach zdôraznil, že Rusi veria v pokračovanie rokovaní s Iránom. Podľa správy amerických tajných služieb National Intelligence Estimate Irán svoj jadrový zbrojný program zastavil už v roku 2003, pričom Rusko, ktoré má právo veta v Bezpečnostnej rade OSN, naznačilo, že nové spravodajské informácie podkopali snahu Spojených štátov o uvalenie tretieho balíka sankcií voči islamskej republike.
Hlavnú pozornosť však ministri NATO venovali otázke budúceho štatútu spornej srbskej provincie Kosovo. Štyri mesiace rokovaní medzi srbskými a kosovskými lídrami neviedli k žiadnemu riešeniu, pričom kosovskí Albánci opakovane zdôraznili, že po tom, ako medzinárodní vyjednávači najneskôr 10. decembra predložia konečnú správu OSN, vyhlásia nezávislosť - pravdepodobne začiatkom roka 2008. Srbsko, ktoré má podporu svojho spojenca Ruska, súhlasí iba so širšou autonómiou pre svoju južnú provinciu. Lavrov v piatok varoval, že akékoľvek riešenie v súvislosti s budúcnosťou srbskej provincie Kosovo, ktoré nebude dosiahnuté v rámci OSN, povedie k tomu, že Európa sa ocitne na "klzkom svahu" vedúcom k nestabilite.
Rokovanie šéfov diplomacií krajín NATO bolo zamerané na dosiahnutie jednotného stanoviska v otázke odozvy na hrozby Kosova. Ministri sa dohodli na tom, že na území separatistickej provincie zachovajú silné mierové zložky bez ohľadu na budúci štatút Kosova, aby sa predišlo akýmkoľvek násilnostiam. Schôdzka tak vyslala väčšinovej populácii etnických Albáncov v Kosove signál, aby neprikročili k náhlemu vyhláseniu nezávislosti. USA a európske mocnosti veria, že oživia plán - ktorý odmieta Belehrad za podpory Moskvy - na postupný prechod k suverenite Kosova pod medzinárodným dohľadom. Niektoré z členských krajín EÚ, predovšetkým Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko, majú výhrady voči vyhláseniu nezávislosti Kosova pre obavy, že by tento krok mohol podporiť separatistické nálady v ich krajinách.
Napriek názorovým rozporom o konečnom štatúte provincie sa spojenci dohodli na tom, že v mierovej misii v rámci súčasného mandátu OSN by mohli naďalej pokračovať takmer 17-tisícové jednotky KFOR. Do provincie už medzičasom vyslali nemecké jednotky, ktoré by mali sily NATO posilniť, pričom britské, talianske a francúzske jednotky sú zatiaľ v zálohe, pripravené na nasadenie v prípade vypuknutia násilností. Ruská hrozba vetom na pôde BR OSN vyvolala pochybnosti o tom, či by mala zostať v platnosti rezolúcia OSN, v rámci ktorej boli v Kosove nasadené jednotky KFOR. Rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1244 bola schválená v roku 1999 po tom, ako jednotky NATO bombardovali Belehrad s cieľom zastaviť tvrdý postup Srbska voči separatistom.
