BRUSEL 7. decembra (SITA/AP) - Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie v piatok rokujú s cieľom dosiahnuť jednotné stanovisko v otázke odozvy na hrozby Kosova o vyhlásení nezávislosti od Srbska. Ministri zahraničia NATO sa dohodli na tom, že na území separatistickej provincie zachovajú silné mierové zložky bez ohľadu na budúci štatút Kosova, aby sa predišlo akýmkoľvek násilnostiam. "Rezolútne zakročíme proti každému, kto sa pokúsi uchýliť k násiliu," vyhlásil generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer pri otvorení schôdzky 26-člennej organizácie.
Schôdzka tak vysiela väčšinovej populácii etnických Albáncov v Kosove signál, aby neprikročili k náhlemu vyhláseniu nezávislosti po tom, ako vyjednávači tzv. trojky (Ruska, EÚ a USA) predložia do pondelka generálnemu tajomníkovi OSN Panovi Ki-munovi konečnú správu, v ktorej pravdepodobne uznajú, že pri rokovaniach o budúcnosti Kosova sa rozhovory dostali do slepej uličky. Štyri mesiace rokovaní neviedli k žiadnemu riešeniu, pričom kosovskí Albánci opakovane zdôraznili, že vyhlásia nezávislosť - pravdepodobne začiatkom roka 2008.
Namiesto unilaterálneho vyhlásenia nezávislosti hovorca NATO James Appathurai vyzval na "kontrolovaný" prechod k rozhodnutiu o konečnom štatúte provincie. USA a európske mocnosti veria, že oživia plán - ktorý odmieta Belehrad za podpory Moskvy - na postupný prechod k suverenite Kosova pod medzinárodným dohľadom. Niektoré krajiny by uprednostnili odloženie rozhodnutia až na termín po srbských prezidentských voľbách, ktoré by sa mohli konať 20. januára. Niektoré z členských krajín EÚ, predovšetkým Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko, majú výhrady voči vyhláseniu nezávislosti Kosova pre obavy, že by tento krok mohol podporiť separatistické nálady v ich krajinách.
Napriek názorovým rozporom o konečnom štatúte sa spojenci dohodli na tom, že v mierovej misii v rámci súčasného mandátu OSN by mohli naďalej pokračovať takmer 17-tisícové jednotky. Do provincie už medzičasom vyslali nemecké jednotky, ktoré by mali sily NATO posilniť, pričom britské, talianske a francúzske jednotky sú zatiaľ v zálohe, pripravené na nasadenie v prípade vypuknutia násilností.
Rozhovory o jednotnom postoji Západu by mali neoficiálne pokračovať aj počas víkendového summitu EÚ-Afrika v Lisabone a na summite Európskej únie, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň. Britský minister zahraničia David Miliband po príchode do sídla NATO vyhlásil, že je nevyhnutné, aby západné krajiny zabránili rozporom, ktoré im na začiatku deväťdesiatych rokov zabránili uskutočniť rozhodnú akciu na Balkáne. Kosovská otázka viedla k slovným súbojom medzi Západom a Ruskom - šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tento týždeň obvinil západné mocnosti z toho, že svojou podporou nezávislosti provincie bránia dosiahnutiu riešenia a vyzval na pokračovanie rozhovorov. Lavrov by sa mal ešte v piatok stretnúť so svojimi partnermi z NATO.
Rusko pohrozilo vetom s cieľom zablokovať dosiahnutie nezávislosti prostredníctvom OSN. NATO a EÚ sa preto snažia nájsť východisko a spoločnú pozíciu mimo rámca svetovej organizácie. Ruská hrozba vetom vyvolala pochybnosti o tom, či by mala zostať v platnosti rezolúcia OSN, v rámci ktorej boli v Kosove nasadené jednotky KFOR. Rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1244 bola schválená v roku 1999 po tom, ako jednotky NATO bombardovali Belehrad s cieľom zastaviť tvrdý postup Srbska voči separatistom.
