V súvislosti s očakávaným vyhlásením nezávislosti provincie kosovskými lídrami Kubiš vyjadril presvedčenie, že "akákoľvek dohoda je lepšia než jednostranné kroky", pripustil však, že možnosti na dosiahnutie dohody sa vyčerpali po tom, čo sa minulý týždeň bez úspechu skončili rokovania medzi Belehradom a Prištinou sprostredkované trojkou diplomatov z USA, Ruska a EÚ.
"My - ako Slovensko, aj ako člen EÚ a NATO - sa domnievame, že akákoľvek dohoda je lepšia než jednostranné kroky. Ale je pravdou aj to, že mnohí partneri hovoria, že tie možnosti boli počas rokovania posúdené a že ich veľa nezostáva, pokiaľ vôbec nejaké ostávajú," povedal Kubiš pre TASR s tým, že viac bude jasné po tom, čo trojka 10. decembra predloží svoju správu generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi, a po tom, čo správu 19. decembra prediskutuje Bezpečnostná rada OSN.
V Belehrade Kubiš rokoval s premiérom Vojislavom Koštunicom, šéfom diplomacie Vukom Jeremičom, ministrom pre Kosovo Slobodanom Samardžičom a šéfom vládneho výboru pre spoluprácu s haagskym tribunálom OSN Rasimom Ljajičom.
Srbskí predstavitelia tlmočili Kubišovi záujem na pokračovaní rokovaní o budúcnosti Kosova. "Zo strany Srbska mi bolo veľmi jasne povedané, že oni vidia možnosť aj ďalších rozhovorov, ďalších rokovaní. Domnievajú sa, že (trojkou sprostredkované) rokovania, ktoré doteraz prebiehali, boli zaujímavé, že boli viac rokovaniami než čokoľvek, čo sa udialo predtým, a preto by chceli, aby hľadaniu kompromisu bola daná zelená, aby bolo možné pokračovať v procese. No ale to je stanovisko Srbska," povedal Kubiš.
Z hľadiska bilaterálneho aspektu návštevy Kubiš pripomenul, že išlo o jeho štvrtú cestu do Srbska od začiatku roku. S ministrom financií Mirkom Cvetkovičom podpísal dohodu o rozvojovej pomoci.
Dohoda o rozvojovej spolupráci stanovuje podmienky, za ktorých Slovensko alokuje finančnú pomoc Srbsku z svojho fondu rozvojovej pomoci. Konkrétne podmienky a výška finančných prostriedkov sa stanoví vo finančným memorandom, ktoré sa podpisuje každý rok, uviedlo vo vyhlásení srbské ministerstvo financií.
Slovensko doteraz poskytlo asi šesť miliónov eur, pričom hlavnými prioritami sú rozvoj občianskej spoločnosti, rozvoj technickej infraštruktúry a pomoc pri integrácii do EÚ
Kubiš zdôraznil, že "Srbsko je jednou z dvoch prioritných krajín pokiaľ ide o poskytovanie rozvojovej pomoci a doteraz sme sa realizovalo takmer 60 projektov." Vyjadril tiež záujem Slovenska pokračovať v tomto kurze aj v budúcnosti.
EÚ DO KOSOVA NA ZÁKLADE REZOLÚCIE 1244
Slovenský minister sa vyslovil za väčšiu angažovanosť EÚ v Kosove, pričom vyslovil presvedčenie, že vyslanie plánovanej misie únie, ktorá má nahradiť misiu OSN, je možné na základe existujúcej rezolúcie BR číslo 1244 z roku 1999, na základe ktorej sa Kosovo po náletoch NATO na vtedajšiu Juhosláviu dostalo pod správu OSN.
"Európska únia by mala byť podstatne aktívnejšie zaangažovaná v procesoch stabilizácie a tiež rozvoja Kosova - a to nezávisle od toho, ako bude prebiehať diskusia v budúcnosti. Slovensko vystupuje za čo najskoršie rozhodnutie o vyslaní misie EÚ do Kosova, všetko na základe súčasne platnej rezolúcie 1244 Bezpečnostnej rady OSN," povedal Kubiš Ako dodal, so srbskými partnermi sa zhodol, že kým nebude prijaté iné rozhodnutie BR, platí rezolúcia 1244.
Podľa rezolúcie 1244 je Kosovo súčasťou Srbska, ktoré sa stalo nástupníckym štátom po zrušenej Juhoslávii. Na otázku, ako budú túto skutočnosť vnímať v Prištine, Kubiš povedal: "Myslím, že komplet medzinárodné spoločenstvo vychádza z premisy, že pokiaľ rezolúcia 1244 nie je nahradená nejakou inou, tak zostáva v platnosti. A ja si myslím, že toto je chápanie, ktoré máme všetci - či už partneri z Európskej únie, Spojené štáty, ale aj Rusko a iné krajiny - je to jednoducho fakt, je to plne v súlade s medzinárodnou praxou."
"Rôzne interpretácie, to je vec interpretujúcich strán, ale v každom prípade máme len jednu rezolúciu, ktorá upravuje danú situáciu, a to je rezolúcia 1244 a na tom sa zhodujeme aj so svojimi partnermi v EÚ a NATO," dodal.
"My sa domnievame - ako Slovenská republika, a myslím, že k tomuto sa kloní aj konsenzus v rámci EÚ, aj keď ten ešte nie je vypracovaný - že dostupným základom pre nasadenie takejto misie je práve rezolúcia 1244," uviedol Kubiš.
Plánované vyslanie misie EÚ do Kosova komplikuje otázka mandátu, na základe ktorého má v provincii pôsobiť. Niektoré krajiny únie majú výhrady proti vyslaniu misie bez toho, že by nezávislosť Kosova schválila BR OSN, čo však vzhľadom na postoje Ruska - spojenca Srbska - nemožno očakávať. Srbskí predstavitelia vyhlasujú, že rozhodnutie o Kosove sa musí prijať na pôde BR OSN.
SAA - DÔLEŽITÁ AJ PRE EÚ
Kubiš v Belehrade hovoril aj o otázke podpisu stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) medzi Srbskom a EÚ, ktorú označil za veľmi dôležitú z pohľadu Srbska, "ale tiež Európskej únie".
Kubiš zdôraznil, že problematika SAA nesúvisí s problematikou Kosova a rozhodnutie bude závisieť od toho, ako hlavná prokurátorka haagskeho tribunálu OSN Carla del Ponte zhodnotí spoluprácu Srbska. Del Ponte dnes Belehrad navštívila posledný raz pred tým, ako jej vyprší mandát. Podľa Ljajiča del Ponte uznáva, že Srbsko sa snaží zatknúť zvyšných štyroch obžalovaných, ktorí zostávajú na slobode, želá si však zatknutia.
EÚ začiatkom novembra parafovala SAA so Srbskom napriek tomu, že stále plne nespolupracuje s tribunálom, čo vyvolalo kritiku niektorých organizácií monitorujúcich ľudské práva.
Na slobode zostáva aj bývalý veliteľ bosnianskosrbských jednotiek, z genocídy obžalovaný generál Ratko Mladič, ktorý sa podľa predpokladov ukrýva v Srbsku. Brusel hovorí, že pred podpisom SAA bude treba "viac pokroku". Del Ponte 10. decembra preloží svoju poslednú správu BR OSN. Po skončení mandátu bude pôsobiť ako veľvyslankyňa Švajčiarska v Argentíne.
"Pri rokovaniach o tejto otázke (SAA) som zdôrazňoval nutnosť preukázať naozaj maximum spolupráce s haagskym tribunálom. Zároveň som si, od všetkých s ktorými som sa stretol, vypočul eminentný záujem o podpis SAA ako o faktore, ktorý naozaj môže len podporiť európske smerovanie, proeurópske a reformné tendencie v krajine," povedal Kubiš.
Srbskí predstavitelia zdôrazňovali, že "podpis alebo nepodpis SAA" bude mať vplyv na výsledky prezidentských volieb, v ktorých sa očakáva súboj medzi úradujúcim prezidentom, prozápadným Borisom Tadičom a lídrom ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Tomislavom Nikoličom. Kubiš dodal, že "podľa odhadov" srbských partnerov by sa prezidentské voľby mali konať začiatkom budúceho roku.
BELEHRAD-MITROVICA-PRIŠTINA
Z Belehradu Kubiš odcestoval do Kosovskej Mitorovice na rozhovory s predstaviteľmi kosovských Srbov. V utorok bude v Prištine rokovať s kosovskými lídrami, prezidentom Fatmirom Sejdiuom; Hashimom Thacim, ktorý sa po novembrových voľbách podľa očakávaní stane novým premiérom. Hovoriť bude aj s "tímom jednoty" - predstaviteľmi parlamentných strán, ktoré sa podieľali na rokovaniach so Srbskom.
Stretne sa tiež s predstaviteľmi Misie OSN v Kosove (UNMIK) a mierovej jednotky KFOR. Uctí si aj pamiatku slovenských vojakov, ktorí v januári 2006 zahynuli pri leteckej nehode počas návratu z Kosova.
