Po intenzívnej kampani stúpencov i odporcov zmien voliči povedali nie reformám, ktoré by znamenali neobmedzený počet funkčných období prezidenta, zvýšili jeho právomocí pri znárodňovaní majetku a umožnili mu cenzurovať médiá pri mimoriadnych udalostiach.
Proti Chávezovi sa v referende postavili spoločne študenti, skupiny aktivistov za ľudské práva i podnikateľov, opozičné strany, rímskokatolícka cirkev, jeho bývalí spojenci i zvyčajne lojálna exmanželka. Prezidenta obviňovali zo snahy zaviesť diktatúru. Napokon zvíťazili s približne 51 percentami hlasov nad protiamerickou hlavou štátu, ktorej sa podarilo získať asi 49 percent hlasov, informovala dnes ráno volebná komisia.
Ide o prvé väčšie víťazstvo rozdelenej venezuelskej opozície, ktorej sa nepodarilo poraziť Cháveza pri takmer každoročných hlasovaniach ani zosadiť ho pri krátkom pokuse o prevrat v roku 2002, celoštátnom štrajku či referende o jeho odvolaní z funkcie.
Podľa námestníka americkej ministerky zahraničných vecí Nicholasa Burnsa porážka Cháveza ukazuje, že Venezuelčania chcú demokraciu. "Boli to pozitívne správy, vidieť toto víťazstvo občanov Venezuely, pretože sme sa domnievali, že toto referendum malo urobiť z Cháveza doživotného prezidenta a to nie je nikdy vítaný vývoj v krajine, ktorá chce byť demokraciou," vyhlásil Burns.
Chávez (53), zvyknutý na ľahké volebné víťazstvá, priznal neúspech. Vyhlásil však, že bude "pokračovať v boji za vybudovanie socializmu". Podľa samozvaného revolucionára a blízkeho priateľa Kuby, ktorý chce vládnuť doživotne, sú okrem toho návrhy reforiem naďalej "živé", teda môže sa ich pokúsiť presadiť neskôr.
"Toto nie je porážka. Toto je ďalšie 'zatiaľ'," zopakoval Chávez vyjadrenie z roku 1992, keď ako výsadkár v televízii priznal, že sa mu pri prevrate nepodarilo chopiť moci. Vystúpenie ľavicového lídra v prezidentskom paláci však bolo neobvykle zmierlivé. Stúpencov vyzval, aby nesmútili, a zaželal všetkým Venezuelčanom šťastné Vianoce.
