Príliš starý na rock'n'roll, ale príliš mladý na smrť. Bývalý rocker Peter Garrett vyriešil túto starú dilemu skupiny Jethro Tull po svojom. V novej austrálskej vláde bude ro(c)kovať ako minister životného prostredia.
Kým o politike spieva veľa hudobníkov, na druhú stranu sa odváži iba máloktorý. Peter Garrett, líder austrálskej kapely Midnight Oil, je jedným z mála. Po troch rokoch v parlamente zasadne aj do vlády.
Rockové časy
Midnight Oil zakladal Garrett počas svojho štúdia práva v roku 1973. Progresívny rock tejto kapely prerazil do povedomia austrálskej a neskôr aj svetovej hudobnej verejnosti začiatkom osemdesiatych rokov.
Vo svojich textoch kapela často kritizovala na USA nadviazanú austrálsku zahraničnú politiku, environmentálne otázky, ako aj postavenie pôvodných obyvateľov aborigénov. V roku 1990 spievala Midnight Oil pred hlavnou centrálou ropnej spoločnosti Exxon. Protestovala tak proti havárii jej tankera pri brehoch Aljašky.
Svoj postoj nezaprela kapela ani počas záverečného ceremoniálu Olympijských hier v Sydney. Ich najväčší hit Beds are burning odohrali v čiernom oblečení s bielym nápisom „Sorry“, čím sa chceli ospravedlniť aborigénom za dvesto rokov útlaku.
Reagovali tak na prítomného premiéra Johna Howarda, ktorý v tom roku podobné gesto odmietol.
Na ceste do vlády
Prvýkrát sa Garrett pokúšal preraziť do austrálskeho senátu v roku 1984. Neúspešne. Vo svojich politických aktivitách však pokračoval aj naďalej. Stal sa predsedom Austrálskej nadácie ochrany prírody.
Po rozpustení Midnight Oil v roku 2002 začal o politike menej spievať, no o to viac hovoriť. V roku 2004 ho vtedajší líder austrálskych labouristov Mark Latham navrhol za kandidáta strany v parlamentných voľbách. Garrett ponuku prijal a po ľahkom víťazstve zasadol do parlamentu. Presadzoval v ňom svoje staré rockové témy týkajúce sa životného prostredia.
Politické kompromisy
Garrett sa pomaly učí, že politika nie je koncertné pódium. Ako labourista zmenil mnoho predchádzajúcich stanovísk.
Jeho nomináciu za ministra životného prostredia, dedičstva a umení kritizovala najmä Austrálska strana zelených. Vyčíta mu, že zapredal svoje ideály, keď sa pridal k „mainstreamovým“ labouristom.
Po rozpustení kapely Midnight Oil v roku 2002 začal Garrett o politike menej spievať, no o to viac hovoriť.
