Najväčšou opozičnou stranou v budúcej Štátnej dume bude podľa VCIOM Komunistická strana, ktorá získala 11,5 percenta hlasov.
Do parlamentu by sa ešte mali dostať Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského s 8,8 percentami a prokremeľská strana Spravodlivé Rusko, ktorá získala 8,4 percenta hlasov.
Prozápadným stranám Jabloko a Zväz pravicových síl sa nepodarilo priblížiť k sedempercentnému prahu pre zvoliteľnosť do Dumy. Ich hlasy budú rozdelené medzi víťazné strany, čo zaručí prokremeľským subjektom Jednotné Rusko a Spravodlivé Rusko pohodlnú ústavnú väčšinu 348 z dovedna 450 kresiel v Dume. Voličská účasť dosiahla podľa VCIOM 59 percent.
Komunistická strana predtým ústami jedného zo svojich predstaviteľov uviedla, že plánuje napadnúť výsledky volieb na súde.
"Skupina našich právnikov už začala pripravovať žaloby proti výsledkom, ktoré budú podané na Najvyššom súde," citovala tlačová agentúra RIA-Novosti Vadima Solovieva, šéfa právneho oddelenia strany.
Dnešné voľby sprevádzala kritika zo strany opozície. Vodca komunistov Gennadij Ziuganov ich označil za "najšpinavšie" a "najnezodpovednejšie" od pádu Sovietskeho zväzu. Opozičný líder Garri Kasparov obvinil úrady zo "znásilňovania celého volebného systému".
Rusi v rôznych častiach krajiny sa sťažovali na nátlak zo strany úradov, aby sa zúčastnili na voľbách. Podľa organizácií monitorujúcich voľby išlo o súčasť snahy dosiahnuť vysokú účasť a čo najjednoznačnejšie víťazstvo strany Jednotné Rusko.
Učitelia štátnych škôl a lekári štátnych nemocníc, ako aj zamestnanci súkromných spoločností sa sťažovali, že ich nadriadení od nich požadovali, aby volili v hlasovacích miestnostiach zriadených priamo na ich pracovisku. Cieľom bolo zrejme dosiahnuť vyššiu účasť a nátlak na voličov, aby hlasovali za Jednotné Rusko.
Putin (55) sa zasadil o výrazný ekonomický vzostup svojej krajiny. Mnohým Rusom imponuje jeho imidž tvrdého muža a nacionalistická rétorika, vrátane ostrej kritiky Západu, ako aj obnovenie vplyvu Ruska v zahraničí po chaotických 90. rokoch minulého storočia.
Putinovi už ústava neumožňuje kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. Šéf Kremľa však už naznačil, že napriek tomu by si chcel aj po odchode z postu hlavy štátu zachovať značný politický vplyv, hoci nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom.
Bývalý šachový šampión Garri Kasparov predstúpil pred zväčša zahraničných novinárov po tom, ako podľa svojich slov na znak protestu označil na volebnom lístku mená všetkých kandidátov a svoj hlas tak dobrovoľne znehodnotil.
"Tieto voľby pripomínajú sovietske časy, kedy neexistovala možnosť výberu," vyhlásil Kasparov. Zároveň vyzval svojich stúpencov, aby pri príležitosti "pohrebu ruskej ústavy" položili kvety pred sídlo Ústrednej volebnej komisie.
Príležitosť monitorovať voľby na rozsiahlom území Ruska mal výrazne nízky počet zahraničných pozorovateľov. Ako konštatoval šéf jednej z monitorovacích misií, možnosti pozorovateľov odsledovať situáciu boli veľmi obmedzené.
"Ako pozorovatelia môžeme navštíviť iba malý zlomok z celkovo 96.000 hlasovacích miestností po celom Rusku," povedal Göran Lennmarker, prezident Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Podľa Lennmarkera vládla v ruských voľbách "karnevalová atmosféra". Na jednom z navštívených miest poukázal na provizórne trhoviská v školách, v ktorých zriadili volebné miestnosti, a na koncert dievčenskej kapely.
Komunisti napadnú výsledky
Ruská Komunistická strana v nedeľu oznámila, že plánuje súdnou cestou napadnúť výsledky parlamentných volieb, v ktorých dosiahla zdrvujúca víťazstvo strana prezidenta Vladimira Putina. Komunisti tvrdia, že voľby sprevádzali rozsiahla porušovania zákona a žiadajú prepočítanie hlasov za účasti svojej strany.
"Neveríme číslam, ktoré oznámila ústredná volebná komisia a uskutočníme paralelné sčítanie," vyhlásil líder komunistov Gennadij Zjuganov. "Úrady vyzývam: Zastavte znásilňovanie celej krajiny," citovala Zjuganova agentúra Interfax. Zjuganov predtým pre agentúru ITAR-TASS voľby označil za "najtvrdšie a najmenej demokratické" v celej postsovietskej histórii Ruska.
Právny expert Komunistickej strany Vadim Solovjov pre agentúru Ria Novosti uviedol, že strana vyslala do volieb okolo 300 tisíc pozorovateľov, ktorí zaznamenali počas hlasovania do Štátnej dumy viac ako 10 tisíc porušení zákona. "Naši právnici už začali pripravovať sťažnosť na Najvyšší súd, v ktorej napadnú výsledky volieb", vyhlásil Solovjev s poznámkou, že "nezákonnosti prevýšili všetky prijateľné normy".
Voľby do Štátnej dumy sa tento rok konali v Ruskej federácii po piaty raz od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Opozícia obviňovala Kremeľ obviňovala z potláčania slobodnej diskusie počas volebnej kampane, ovládnutia štátnych médií a rôznych foriem prenasledovania vrátane konfiškácie propagačných materiálov a zatýkania opozičných aktivistov
Podľa volebnej komisie "vážne porušenia" pravidiel neboli
Predseda ruskej Ústrednej volebnej komisie Vladimir Churov dnes odmietol tvrdenia opozície o podvodoch a povedal, že v priebehu volebného dňa podľa jeho názoru "neboli nijaké vážne porušenia" pravidiel. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ruská opozičná strana Zväz pravicových síl (SPS) oznámila, že výsledky volieb napadne na súde. Správu ruských médií však predstavitelia strany oficiálne nepotvrdili s tým, že "doteraz sa neprijalo nijaké rozhodnutie".
Predstavitelia komunistov povedali, že pripravujú podanie na súd, uvádzajú ruské médiá. V Rusku sa dnes uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých so ziskom vyše 60 percent zvíťazila strana ruského prezidenta Vladimira Putina Jednotné Rusko.
Podľa agentúry DPA víťazstvo sprevádzajú "námietky z manipulácie" a obhajcovia ľudských práva sa sťažovali "na tisíce porušení zákonov". Ústredná volebná komisia a kremeľská strana označili porušenia pravidiel za "bezvýznamné".
Andrej Lugovoj, podozrivý v prípade Litvinenko, má mandát takmer istý
Andrej Lugovoj, hlavný podozrivý v prípade rádioaktívnej otravy ruského exšpióna Alexandra Litvinenka, má po voľbách mandát poslanca Štátnej dumy takmer istý. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa na ruské zdroje.
Lugovoj patril k trom hlavným kandidátom Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR), ktorá podľa čiastkových výsledkov dosiahla 10,33 percenta hlasov a prekonala tak potrebnú sedempercentnú hranicu na vstup do parlamentu.
Britská justícia podozrieva Lugového, že pred rokom otrávil Litvinenka rádioaktívnym polóniom. Litvinenko bol silným kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ruská vláda vydanie Lugového do Veľkej Británie odmietla s tým, že je to v rozpore s ruskou ústavou. Ako poslanca dumy by Lugového v Rusku trestne stíhať nemohli.
Autor: ks, rd
