Brusel 1. decembra (TASR) - Líder flámskych kresťanských demokratov Yves Leterme, ktorý mal od kráľa Alberta II. poverenie na zostavenie novej belgickej vlády, dnes rezignoval na svoj mandát. Kráľ jeho rezignáciu prijal.
Dôvodom tohto rozhodnutia je neschopnosť dosiahnuť dohodu medzi flámskymi a valónskymi stranami, ktorá by umožnila formovanie nového kabinetu. Išlo pritom o Letermov druhý takýto mandát. Po prvý raz kráľ poveril flámskeho politika zostavením vlády po júnových parlamentných voľbách, avšak po neúspešných snahách sa Leterme, ktorý mal byť budúcim belgickým premiérom, vzdal funkcie. Predseda dolnej komory belgického parlamentu Herman Van Rompuy následne viedol tajné sondážne rokovania s cieľom prekonať priepasť medzi flámskymi a valónskymi politikmi, čo sa mu podarilo do takej miery, že bolo možné obnoviť koaličné rozhovory. Leterme tak dostal koncom septembra od kráľa druhú šancu.
Ani na druhý pokus sa však nepodarilo prekonať názorové rozdiely lídrov flámskych a valónskych kresťanských demokratov a flámskych a valónskych liberálov. Práve tieto strany mali na základe volebných výsledkov tvoriť novú koalíciu, pretože v Belgicku platí princíp, že sesterské strany z oboch regiónov vládnu alebo idú do opozície spolu. Napriek príslušnosti k rovnakej politickej línii bola však predmetom sporu inštitucionálna reforma, ktorú požadujú flámske strany v snahe dosiahnuť viac právomocí pre regióny. Tie majú síce značnú autonómiu, keď kontrolujú dopravu, poľnohospodárstvo, školstvo, či kultúru, no flámski politici na čele s Letermom chceli tiež decentralizáciu v ďalších oblastiach, vrátane daní a pracovného trhu. Valónske strany to však odmietajú v obavách, že by prišli o financie, ktoré do chudobnejšieho frankofónneho regiónu prichádzajú z bohatšieho Flámska. Posledný návrh Leterma napokon podporili okrem oboch flámskych strán aj valónski liberáli, no valónski kresťanskí demokrati boli proti.
Slepú uličku, v ktorej sa ocitli rozhovory o federálnej vláde, sa opakovane pokúsili využiť flámski nacionalisti na presadenie svojich záujmov a podnecovanie debaty o možnosti rozdelenia krajiny na flámsku a valónsku časť. Minulý týždeň flámska nacionalistická strana Vlaams Belang predložila v parlamente návrh, aby sa do rokovacieho programu zaradil návrh rezolúcie na rozdelenie Belgicka. Návrh však poslanci zamietli.
Kráľovský palác zatiaľ neoznámil, aký bude ďalší postup kráľa. Belgicko je bez novej vlády 174 dní.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
