Dohoda otvára cestu pre pokračovanie zablokovaných reforiem o policajnej reforme, kľúčovej podmienke pre podpísanie predvstupovej dohody s EÚ. Cieľom reformy je zjednotiť policajné zbory pôsobiace v srbskej a moslimsko-chorvátskej časti Bosny.
"Toto je silné pozitívne posolstvo Európe zo Sarajeva," povedal Lajčák novinárom. "Som si istý, že reakcia Európskej únie bude veľmi pozitívna," dodal slovenský diplomat podľa agentúry Reuters.
EÚ kvôli zablokovanej policajnej reforme odmietla parafovať stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA). Bosna sa tak začiatkom novembra - po parafovaní dohody so Srbskom - stala jedinou krajinou bývalej Juhoslávie bez tohto dokumentu, považovaného za prvý krok k prípadnému členstvu v únii.
Lajčák 19. októbra navrhol zmeniť spôsob výpočtu kvóra pre hlasovanie v bosnianskom centrálnom parlamente, čo by poslancom sťažilo blokovanie rozhodnutí len tým, že na hlasovaní sa nebudú zúčastňovať. Túto taktiku často využívali srbskí politici.
Neschopnosť centrálnych inštitúcií viedla k zablokovaniu reforiem dôležitých pre integráciu Bosny do EÚ. Lajčák dal bosnianskemu parlamentu na schválenia opatrenia čas do 1. decembra s tým, že v opačnom prípade ho zavedie, na čo má ako Vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva právo.
"Moja žiadosť (lídrom a parlamentu) bola, aby nové pravidlá umožnili parlamentu pracovať rýchlejšie a bez obštrukcií," povedal Lajčák a vyjadril potešenie, že lídri sa na zmene pravidiel dohodli sami.
Podľa doterajších pravidiel bol na schválenie rozhodnutia potrebný súhlas tretiny zvolených zástupcov zo srbskej aj moslimsko-chorvátskej časti krajiny. Lajčák navrhol, aby na schválenie rozhodnutia stačil súhlas tretiny prítomných zástupcov, pričom zostáva zachovaná možnosť zablokovania rozhodnutia, ak ho zamietne jedna z entít.
Na základe daytonskej dohody je Bosna rozdelená na dve vysoko autonómne entity: Srbskú republiku - tzv. Republiku Srpsku (RS) - a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH), ktoré majú vlastné vlády a parlamenty a prepojené sú len slabými centrálnymi inštitúciami.
Toto usporiadanie malo za cieľ zaistiť povojnovú stabilitu, je však príliš komplikované, finančne náročné a v súčasnosti považované za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny.
Proti opatreniu vystupovali bosnianskosrbskí politici, ktorí sa obávali prehlasovania Chorvátmi a Moslimami. Vyslovovali takisto obavy, že konečným cieľom opatrenia je zrušenie ich miništátu. Lajčáka obviňovali z porušenia ústavy a podmienok daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila etnický konflikt z rokov 1992-95.
Bosnianski Srbi pohrozili odchodom z centrálnej vlády a bojkotom centrálneho parlamentu v prípade, že plán sa nezmení. Bosniansky premiér Nikola Špirič už na protest začiatkom novembra predložil svoju rezignáciu.
Spor okolo Lajčákovho opatrenia v Bosne vyvolal najhlbšiu krízu od skončenia konfliktu. Tvrdé jadro bosnianskosrbských nacionalistov vyostrilo svoju rétoriku a niektorí z nich opäť nadniesli myšlienku referenda o vystúpení z Bosny.
Predseda parlamentu Milorad Živkovič, etnický Srb, ktorý hrozil rezignáciou v prípade, že Lajčák opatrenia zavedie, nevysvetlil dôvod, prečo bosnianski Srbi plán teraz akceptovali.
"Ukázali sme, že bosnianski politickí lídri a domáce inštitúcie dokážu dospieť k dohodám s medzinárodnými predstaviteľmi a medzi sebou," povedal Živkovič novinárov bez uvedenia konkrétnych podrobností o nových pravidlách hlasovania.
Parlament má o nových pravidlách hlasovať v priebehu dňa.
"Toto nie je len prijatie hlasovacieho plánu, toto znamená parafovanie stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ," dodal Živkovič.
Politická analytička Tanja Topičová povedala, že dohoda je pravdepodobne kompromisom dohodnutým v mene európskeho smerovania Bosny.
"Zdá sa, že EÚ je ochotná prižmúriť oko v záujme zmiernenia napätia v snemovni," uviedla Topičová. "Ak je táto dohoda skutočne v súlade s Lajčákovým návrhom, rada by som vedela, čo sa dialo v zákulisí a prečo ho srbskí poslanci podporili. Aký bol zmysel krízy, ktorú vyvolali, a prečo sme rukojemníkmi tej krízy?"
Iní sa vyjadrili skepticky k obsahu dohody. "Toto je pozitívny vývoj, ktorý otvára cestu pre odvrátenie krízy, ale som presvedčený, že sa im podarilo zachovať niektoré blokačné mechanizmy," povedal analytik Ivan Barbalič.
