Haag 28. novembra (TASR) - Prokuratúra haagskeho tribunálu OSN dnes ukončila predkladanie dôkazov proti bývalému kosovskému premiérovi Ramushovi Haradinajovi a trom ďalším bývalým príslušníkom Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) obvineným z vrážd, znásilňovania a mučenia civilistov počas kosovskej vojny z rokov 1998-99.
Zastrašovanie svedkov poznamenalo predkladanie dôkazov na súde. Aj poslední dvaja predvolaní odmietli predstúpiť pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Svoje rozhodnutie zdôvodnili nedostatkom dôvery v schopnosť tribunálu chrániť ich.
Teraz sa očakáva, že právnici trojice obžalovaných predložia žiadosť o zrušenie procesu pre nedostatok dôkazov. Takéto žiadosti sú v ICTY bežné, väčšinou sa však zamietajú.
Jeden zo svedkov, kosovský Albánec Shefquet Kabashi, sa minulý týždeň objavil prostredníctvom videolinky zo súdu v americkom štáte New York, svedčiť však odmietol a obvinil prokurátorov z "ničenia životov ľudí" v jeho krajine.
Kabashiho obžalovali za pohŕdanie súdom po tom, čo v júni odmietol svedčiť. Tvrdil, že po poskytnutí svedectva v inom procese mu hrozili - napriek tomu, že svedčil utajene: pod pseudonymom a elektronicky zamaskovanou tvárou a hlasom, aby ho ľudia mimo súdnej siene nemohli spoznať.
"Boli osoby, ktorým kládli otázky ako svedkom a ktorých mená sa ani neobjavili na zoznamoch svedkov, lebo boli zabití," povedal Kabashi v júni. "Nechcem ochranné opatrenia, lebo takého opatrenia v skutočnosti neexistujú; existujú len v tejto súdnej miestnosti, nie mimo nej."
Iný svedok, ktorý odmietol vypovedať - identifikovaný len ako "svedok 30", trpí postraumatickým stresom a tento týždeň ho hospitalizovali v Kanade, čo znamená, že nemohol svedčiť. V minulosti odmietol vypovedať s tým, že sa obáva o bezpečnosť svojej rodiny v Kosove.
Neúčasť svedkov zvýraznila problémy, ktoré prokuratúru sužujú od marcového otvorenia procesu. Hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponte varovala, že zastrašovanie svedkov je "vážnym, pretrvávajúcim problémom pre dotyčných jednotlivcov a pre prokuratúru".
Haradinaj, Idriz Balaj a Lahi Brahimaj čelia v 37-bodovej žalobe obvineniam zo zverstiev spáchaných na kosovských Srboch a ich predpokladaných podporovateľoch. Žaloba sa týka roku 1998, keď UCK zvádzala boje proti jednotkám Belehradu s cieľom odtrhnúť provinciu od Srbska. Všetci traja vznesené obvinenia odmietli. V prípade uznania viny v ktoromkoľvek z bodov žaloby im hrozí trest doživotného väzenia.
Haradinaj bol počas konfliktu regionálnym veliteľom UCK, po náletoch NATO na Juhosláviu, ktoré boje ukončili, vstúpil do politiky. Krátko pôsobil ako kosovský premiér. Po vznesení žaloby v marci 2005 z postu odstúpil a predstúpil pred ICTY.
Dvaja iní svedkovia nedávno vypovedali len po tom, čo ich obžalovali z pohŕdania súdom, zatkli, priviedli do Haagu a uväznili. Po výpovedi žalobu stiahli. Za pohŕdanie súdom možno dostať trest väzenia alebo pokutu.
Podľa pozorovateľov prípad poukazuje na problém ICTY s ochranou svedkov. Mnohí z nich stále žijú na Balkáne, v blízkosti miest, kde k zverstvám došlo.
"Samozrejme súd má právo prinútiť svedkov vypovedať, ale to, že prokuratúra sa musí uchýliť zatknutiam a vznesení obvinení asi naznačuje, že svedkovia nedôverujú opatreniam na ochranu svedkov - čo je vážny problém," povedala Dinah PoKempnerová z organizácie Human Rights Watch (HRW). "Je zrejmé, že svedectvo ľudí prinútených predstúpiť pred súd nebude mať rovnakú kvalitu ako od svedkov, ktorí spolupracujú dobrovoľne."
Sudcovia uznali problém so zastrašovaním svedkov, skonštatovali však, že nič nepoukazuje na účasť Haradinaja. Napriek tomu mu počas letnej prestávky nepovolili vrátiť sa do Kosova s poukázaním na "atmosféru strachu", ktorá prípad sprevádza.
ICTY stíhanie svedkov, ktorí odmietnu spolupracovať, obhajuje a zdôrazňuje, že podobné opatrenia často používajú aj národné súdy.
"Zámerom je primať týchto ľudí svedčiť - splniť si svoju povinnosť a svedčiť," povedala hovorkyňa prokuratúry ICTY Olga Kavranová. Uznala, že svedkovia majú strach, ten je však podľa nej neodôvodnený.
2 ari bar
