Osem rokov po nežnej revolúcii Česi stále verili Klausovej zázračnej transformácii. Aféry okolo financovania jeho strany však na jeseň 1997 priviedli českú vládu k prvému ponovembrovému pádu. Klausa vtedy jeho vlastní vyzvali na odstúpenie telefonicky počas jeho návštevy v Bosne. Od „sarajevského atentátu“ dnes uplynulo desať rokov.
Bol piatok 28. novembra 1997. Český premiér a šéf občianskych demokratov Václav Klaus sa prevážal v obrnenom transportéri po Sarajeve. Kým predseda vlády zdravil vojakov českej misie KFOR v Bosne, jeho spolustraníkom v Prahe tieklo do topánok.
Klausova ODS vládla po neúspešných voľbách v roku 1996 menšinovo, istý čas mala na stole neveselú správu o stave ekonomiky a novinári denne prepierali podivné milióny od falošných sponzorov strany, z ktorých sa napokon vykľul akcionár Třineckých železiarní Milan Šrejber.
Neodvolateľný Klaus
Koaliční partneri ODS, Luxovi ľudovci a Kalvodova ODA už dlhšie kritizovali Klausa a žiadali znižovanie daní a sociálne záruky. Aféra s neprehľadným financovaním najsilnejšej strany bola len poslednou kvapkou v pohári. Ten pretiekol práve v ten novembrový večer, pre ktorý sa neskôr vžil pojem „sarajevský atentát“.
Ešte v piatok ľudovci odstúpili z vlády a nakopli jej rozpad. Patovú situáciu sa v ODS rozhodli riešiť ministri Jan Ruml a Ivan Pilip. Telefonujú do Sarajeva a žiadajú Klausa, aby rezignoval z vedenia strany. Premiér je zaskočený, je však ďaleko od Prahy a bez lietadla.
Na večernej tlačovke Ruml s Pilipom o svojej výzve informujú novinárov. Polovica členov ODS sa pridáva na ich stranu. V sobotu prilieta do Prahy Václav Klaus a zvoláva schôdzu širšieho vedenia ODS.
Premiér oznamuje, že ostáva v kresle predsedu strany. Ruml a Pilip sú podľa neho pučisti, ktorí sa spriahli so šéfom KDU–ČSL Josefom Luxom a prezidentom Václavom Havlom, aby ho odstránili. V uliciach Prahy už v tom čase skandujú ľudia podporné heslá Klausovi na demonštrácii, ktorú zvolal vtedajší primátor českej metropoly Jan Koukal. O dva týždne neskôr stranícky zjazd hlasovaním potvrdil Klausa na čele strany. Rebeli odchádzajú a zakladajú Úniu slobody.
Švajčiarske konto ODS
Kauza Bács a Sinha, čo boli vymyslení darcovia 7,5 milióna, ktoré do ODS nalial privatizér Šrejber, boli len sprievodným znakom vládnej krízy v roku 1997.
Ako napísal týždenník Respekt, vnútri ODS sa už dlho predtým hovorilo o existencii čierneho konta vo Švajčiarsku, na ktorom malo byť uložených 170 miliónov korún. Prvýkrát sa o nich údajne na jednej schôdzke straníckeho grémia preriekol manažér strany Tomáš Ratiborský. Klaus existenciu takéhoto konta popieral, ostatní, medzi nimi aj Ruml, chceli vedieť pravdu.
Keď ľudovci v novembri hrozili odchodom z vlády, viacerí členovia ODS sa obávali, že kauza čierneho konta sa prevalí aj v médiách. „Išlo by o oveľa väčší škandál,“ povedal pre Respekt Jan Ruml.
Podľa neho aj preto sa 28. novembra zbehlo všetko tak rýchlo. Ruml sa snažil Luxa do poslednej chvíle presvedčiť, aby neodišiel z vlády, že ODS si s financiami urobí poriadok. Nakoniec sa rozhodol „zostreliť“ Klausa.
„Bola to maximálne vypätá, nenormálna situácia, človek prijímal nenormálne rozhodnutia,“ povedal pre týždenník Týden Ivan Pilip.
Premiér sa však zo sedla vyhodiť nenechal. „Sarajevský atentát“ prežil, rovnako ako jeho ODS. Musel však neskôr pristúpiť na opozičnú zmluvu s ČSSD, ktorá pribrzdila riešenia ekonomickej krízy a pomohla českým komunistom.
