Bratislava/Tbilisi 27. novembra (TASR) - Bilaterálne vzťahy a situácia v Gruzínsku po búrlivých udalostiach a pred predčasnými prezidentskými voľbami boli predmetom dnešných rokovaní slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša v Tbilisi.
Šéf slovenskej diplomacie do Gruzínska pricestoval aj ako predseda Výboru ministrov Rady Európy, ktorej Slovensko od novembra na pol roka predsedá.
Na stretnutí so svojím rezortným kolegom Gelom Bežuašvilim konštatovali zintenzívnenie politického dialógu medzi ministrami a ministerstvami zahraničných vecí, vyslovili sa však za zintenzívnenie vzťahov na iných a vyšších úrovniach.
"Skutočnosť, že máme dobré politické vzťahy, ešte neznamená, že sa nám ich podarilo pretaviť do hospodárskych vzťahov," povedal Kubiš. "Na stretnutí s premiérom (Ladom Gurgenidzem) sme sa zhodli v tom, že by bolo dobré vyselektovať jednu-dve oblasti, kde by naši podnikatelia mohli prísť a, aj s podporou Gruzínska, ukázať konkrétny príklad dobrej hospodárskej spolupráce, ktorá by mohla slúžiť ako inšpirácia iným podnikateľom. Pretože čisto rozvoj obchodu, to je dobré, ale to je také, by som povedal, lineárne," povedal Kubiš v telefonickom rozhovore pre TASR.
Tento postoj podporuje a Gurgenidze, ktorý Kubiša ubezpečil, že tejto záležitosti bude venovať pozornosť. Slovenský minister dodal, že pripravované reformy pre tento zámer otvárajú "celkom dobrú pôdu".
VOĽBY PODĽA ŠTANDARDOV
Vnútropolitická situácia v Gruzínsku bola predmetom rozhovorov Kubiša ako predsedu Výboru ministrov RE. V krajine sa 5. januára uskutočnia predčasné prezidentské voľby po odstúpení Michaela Saakašviliho. Prozápadný Saakašvili sa stal terčom kritiky po tvrdom potlačení pokojnej protivládnej demonštrácie zo 7. novembra a následnom vyhlásení výnimočného stavu, ktorý po týždni zrušili. Z prezidentského postu odstúpil, aby upokojil demonštrantov a ubezpečil západných spojencov, že zotrváva na demokratických princípoch.
Kubiš sa stretol so zástupcami gruzínskych politických strán, vrátane strán mimoparlamentnej opozície, a predstaviteľmi mimovládnych organizácií.
Slovenský minister uviedol, že Gruzínsku - tak vláde aj opozícii - veľmi záleží na tom, aby voľby prebehli čestne a otvorene, podľa všetkých demokratických štandardov. Tento záujem demonštruje aj fakt, že predstavitelia vlády, opozície aj mimovládnych skupín žiadali o vyslanie čo najviac krátko- aj dlhodobých pozorovateľov a aby sa sledovala aj situácia v médiách.
Po predchádzajúcich stretnutiach s predstaviteľmi RE a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Kubiš gruzínskym partnerom oznámil, že obe organizácie plánujú vyslať pozorovateľov do Gruzínska a pomôcť aj v iných oblastiach.
Kubiš partnerov upozornil aj na viacero problémových záležitostí, napríklad skutočnosť, že ešte stále nebolo obnovené vysielanie súkromnej televízie Imedi, ktoré bezprostredne po prepuknutí nepokojov zastavili s odôvodnením, že podnecuje k násiliu. Televízia prinášala vyhlásenia predstaviteľov opozície a zábery policajných zásahov po vypuknutí protestov v hlavnom meste Tbilisi.
Podľa Kubiša v Gruzínsku panuje zhoda, že kampaň aj voľby musia byť transparentné, aby sa napravila pošramotená povesť krajiny.
Premetom Kubišových rokovaní boli aj snahy gruzínskeho vedenia o nadviazanie tesnejších vzťahov s EÚ a NATO. Gruzínski predstavitelia očakávajú, že aliancia na aprílovom summite v Bukurešti ubezpečí o ďalšom pokračovaní spolupráce.
Popri prezidentských voľbách budú Gruzínci 5. januára v plebiscite rozhodovať aj o tom, či má krajina pokračovať v snahách o členstvo v NATO. Tiež rozhodnú o prípadnom presunutí termínu parlamentných volieb z jesene na jar 2008.
Saakašviliho prozápadné vedenie spustilo kroky, ktoré by mohli viesť k pozvaniu do aliancie v roku 2008 v nádeji, že Gruzínsko by sa - napriek silnému odporu Ruska - mohlo stať členom NATO v roku 2010.
ari bar
