Budapešť 27. novembra (TASR) Maďarsko zažilo od zmeny režimu v roku 1989 na medzinárodnom poli viackrát fiasko. Citeľné to je v maďarsko-slovenskom vzťahu, zvlášť v tom, akým spôsobom zaobchádza Bratislava s Benešovými dekrétmi, ktoré sú namierené proti Maďarom. Konštatuje to v dnešnej analýze maďarský denník Magyar Hírlap.
Diskriminácia založená na rasovom pôvode - ako to formulujú princípy Rady Európy - je prekážkou v dosiahnutí cieľov Európskej únie. Podľa denníka si "slotovci" dovolia voči bývalému vicepremiérovi Pálovi Csákymu aj poznámky takého typu, že jeho osoba evokuje Horthyho fašizmus.
Keďže maďarský čitateľ sotva niečo vie o prvom štáte Slovákov, ani mu nenapadne, že v budovaní štátnej štruktúry založenej na rasových princípoch nebolo verným žiakom Nemcov Maďarsko, ale práve Slovensko, píše Magyar Hírlap.
Historik Péter Tamáska popisuje v článku udalosti okolo vzniku a existencie slovenského štátu, v ktorom členovia polovojenskej Hlinkovej gardy v Bratislave skandovali: "Česi peši do Prahy, Židia do Palestíny a Maďari do Ázie!"
Hlavou štátu sa stal páter Jozef Tiso, na ktorého podľa slov historika mali veľký vplyv antisemitské a protimaďarské postoje viedenského starostu Karla Luegera.
Vznik slovenského štátu a kolaborácia s Nemcami našli pozitívnu odozvu vo verejnosti. Ročne odchádzalo pracovať do ríše takmer 40.000 osôb a namiesto temer 20.000 vyhnaných českých úradníkov a príslušníkov inteligencie mohli nastúpiť Slováci do štátnej správy, školstva a armády s nádejou na rýchly postup.
Vojnová konjunktúra investície koncernu Hermann Göring Werke umožnili, že Berlín mohol prezentovať svojho "slovanského chránenca" ako vzorový štát. V Nemecku bola nižšia životná úroveň ako v Tisovom štáte, v roku 1944 sa počas ústupu vojaci maďarskej armády zarazili pri pohľade na prepychový život v slovenských malých mestách v porovnaní s maďarskými.
Autor článku pripomína, že Slovenské národné povstanie - v ktorom na jednej aj na druhej strane boli zrady a vyvražďovania a v ktorom sa bojovalo nielen proti Nemcom, ale bola to skutočná občianska vojna medzi pravicou a ľavicou - obrátilo negatívny obraz vytvorený o Slovákoch.
Československý prezident Edvard Beneš síce musel uznať právomoci Slovenskej národnej rady, ale postavenie Slovákov v nanovo organizovanom štáte mohlo byť iba druhoradé, s obmedzenou autonómiou.
Vďaka Benešovi, ktorý aj v tomto prípade vstúpil do spojenectva s komunistami, sa súdny spor s Tisom stal arénou politického boja a prvého slovenského prezidenta 18. apríla 1947 popravili.
Hovorí sa, že v tento deň na mnohých miestach Bratislavy vyvesili čiernu vlajku. Beneš vyslal českého plukovníka, aby bol prítomný pri poprave kňaza, pretože Slovákom neveril. Pri poprave údajne mal ešte aj kat slzy v očiach, uzatvára Magyar Hírlap.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) dem
