Vojna s terorom prebieha – vo verbálnej rovine – aj na univerzitách. Kritici britského vysokoškolského systému hovoria o univerzitách ako o ohniskách extrémizmu, väčšina profesorov však nechce, aby vláda siahla na akademické slobody – v prvom rade na slobodu slova.
Takýto vládny zámer možno objaviť v minulotýždňovom vyjadrení premiéra Gordona Browna, podľa ktorého sú univerzity kľúčovou oblasťou, kde musia úrady „pôsobiť proti extrémistickým vplyvom“.
Téma extrémizmu sa dostala do popredia po samovražedných útokoch v Londýne v roku 2005; štyria mladí britskí moslimi vtedy zabili 52 ľudí. Vzápätí sa rozprúdila verejná diskusia, ako zakročiť proti militantným radikálnym skupinám, ktoré verbujú do svojich radov aj študentov, a neobmedziť pritom otvorenosť akademického prostredia všemožným názorom.
Profesor Anthony Glees, ktorý sa na Brunelovej univerzite zaoberá otázkami bezpečnosti, tvrdí, že univerzitné kampusy sú liahňami extrémizmu; desiatky britských univerzít sú údajne infiltrované fundamentalizmom – či už prostredníctvom študentov alebo bývalých študentov. „Indície o súčinnosti s islamským terorizmom,“ hovorí Glees, „sú dnes ešte presvedčivejšie ako v roku 2005.“
Po útoku na New York v septembri 2001 odhadla britská polícia počet potenciálne násilníckych moslimov v krajine na niekoľko sto. Dnes priznáva, že ich registruje približne dvetisíc – v asi dvesto krúžkoch. Rastúci počet prekazených teroristických útokov naznačuje, že Británia je jedným z hlavných terčov militantného islamu.
Perfektné krytie?
Na univerzitách sa môžu naozaj ľahko pohybovať radikáli, ktorí majú záujem naverbovať – a potom aj príslušne vyškoliť – mladých nadšencov. Dvaja z londýnskych atentátnikov študovali v Leedse. Začiatkom tohto roku boli zatknutí štyria študenti univerzity v neďalekom Bradforde; podľa zaistených dôkazov sa pripravovali na odchod do Afganistanu, aby bojovali proti medzinárodným jednotkám. V septembri bol zatknutý jeden škótsky študent – za distribúciu teroristických materiálov na webe.
„Univerzity nemajú prehľad o tom, čo sa na nich deje,“ konštatuje profesor Glees, „a ani sa oň nesnažia. Nijaké dozorovanie sa nekoná.“ Podľa vlády ide síce o vážny, ale nie príliš rozšírený problém. „Nesúhlasíme s tvrdením profesora Gleesa o všadeprítomnosti extrémizmu, inšpirovaného Al-Kaidou, na našich univerzitách,“ napísal minister školstva Bill Rammell. Vláda však aj tak vyzvala vysoké školy, aby monitorovali extrémizmus a agitáciu.
Vysokoškolským učiteľom sa to, pochopiteľne, nepáči; považujú to za útok na akademické slobody, za „hon na čarodejnice“: právo diskutovať o ideách – trebárs urážlivých či prepiatych – je posvätné. „Prednášajúci chce študentov učiť,“ povedala predstaviteľka vysokoškolských pedagógov Sally Huntová, „keby na nich chcel ´dozerať´, zamestnal by sa u policajtov. Nepotrebujeme vydesených študentov, ktorí na seminároch ani nepípnu, aby ich neudala nejaká kvázi tajná služba.“ Ozval sa aj prorektor Oxfordskej univerzity John Hood a zdôraznil, že vystavovať mladých ľudí „pôsobivým“ myšlienkam je súčasťou vzdelávacieho procesu. „Reči o ´dozore´ sú nedomyslené,“ dodal.
Proti Gleesovým nepodloženým tvrdeniam sa ohradili aj študentské organizácie, napríklad Islamská federácia, ktorá má 90.000 členov.
Vláda je na ťahu
V nasledujúcich týždňoch bude vláda diskutovať s predstaviteľmi univerzít, „ako zachovať akademické slobody a zároveň dosiahnuť, aby extrémisti nevnucovali väčšine svoje názory a nepodarilo sa im umlčať diskusiu.“
„Nikdy sme nežiadali univerzity,“ povedal minister Rammell, „aby sliedili. Vlaňajšie pokyny rektorom sa teraz prepracúvajú; zdôrazňuje sa v nich najmä tolerancia, otvorenosť debát a ochrana menšín.“
Profesor Glees trvá na tom, že zmierlivý prístup nikam nevedie: „Radikálni propagandisti, ktorí sa potĺkajú po univerzitách, nie sú nijakí osvietení učenci; sú to tí istí ľudia, ktorí regrutujú teroristov vo väzeniach, na islamských bohosloveckých fakultách a v mešitách.“
