Ankara/Bratislava 25. novembra (TASR) - Turecko si prednedávnom pripomenulo 84. výročie vzniku sekulárneho štátu. TASR pri tejto príležitosti prináša rozhovor s tureckým veľvyslancom na Slovensku Tuncom Ügdülom.
1. Európska komisia vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe zo 6. novembra konštatuje, že obmedzenia slobody prejavu, vierovyznania a tlače, ako aj práv menšín patria medzi hlavné prekážky na ceste Turecka do Európskej únie. Do akej miery považujete túto správu za objektívnu a ktoré sú, podľa vás, hlavné oblasti, kde ešte Turecko zatiaľ iba veľmi málo pokročilo?
Turecko uskutočnilo sériu politických reforiem a uviedlo ich do praxe s cieľom plniť prístupové kritériá EÚ. V ostatných niekoľkých rokoch boli prijaté balíky ôsmich zákonných a dvoch ústavných dodatkov. EÚ sa po zhodnotení tohto legislatívneho úsilia a pokroku Turecka v jeho snahe plniť kodanské kritériá rozhodla začať v roku 2005 s Tureckom prístupové rokovania.
Turecko je tiež jednoznačne rozhodnuté venovať sa otázkam, na ktoré poukazuje vo svojej pravidelnej správe Európska komisia. V tomto kontexte príslušné orgány pripravujú ďalší balík legislatívnych reforiem a novú ústavu. Krátko po zverejnení pravidelnej správy Komisie minister spravodlivosti Mehmet Ali Sahin oznámil, že bude pozmenený článok 301 tureckého trestného zákonníka na základe odporúčania kompetentných orgánov, ako aj návrhov zo strany občianskych organizácií. Turecká vláda je odhodlaná urýchliť reformy vedúce k posilňovaniu slobody prejavu a vierovyznania. Turecko uskutočňuje tieto reformy v snahe zlepšiť kvalitu života svojich občanov, ako aj v snahe plniť prístupové kritériá EÚ.
2. V akom časovom horizonte by mohlo Turecko splniť všetky potrebné kritériá a byť pripravené stať sa plnoprávnym členom EÚ za predpokladu, že bude vítané ostatnými členmi únie?
Turecká vláda pripravila v spolupráci s občianskou spoločnosťou "Program prispôsobenia Acquis EÚ 2007-2013". Program, zverejnený v apríli 2007, je komplexnou cestovnou mapou slúžiacou ako sprievodca pri realizácii reforiem, ktoré potrebujú obyvatelia Turecka vo svojom bežnom živote, ako aj zoznamom toho, čo je potrebné urobiť v legislatívnej oblasti s cieľom prispôsobiť sa acquis EÚ do roku 2013. Vzhľadom na prácu vykonávanú v súlade s týmto programom veríme, že Turecko bude schopné splniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z acquis do konca roka 2013 a bude tak do tej doby pripravené na plnoprávne členstvo.
3. Myslíte si, že Ankara sa vôbec môže jedného dňa stať plnoprávnym členom EÚ - vzhľadom na to, že niektorí členovia sú proti?
Turecko požiadalo v roku 1959 o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) a po priaznivej odozve zo strany EHS bol 12. septembra 1963 Ankarskou dohodou stanovený právny rámec vzťahov medzi Tureckou republikou a EHS. Dohoda predpokladá zaistenie plnoprávneho členstva Turecka v Európskom spoločenstve. V súlade s touto perspektívou Turecko podalo v roku 1987 oficiálnu prihlášku na plnoprávne členstvo v Európskom spoločenstve. Turecko bolo bezpodmienečne oficiálne uznané za kandidátsky štát na tom istom základe ako ďalšie kandidátske štáty na zasadaní Európskej rady v Helsinkách 10.-11. decembra 1999. Na zasadaní v Bruseli 16.-17. decembra 2004 Európska rada rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Tureckom. Za ostatných 700 rokov je Turecko neoddeliteľnou súčasťou európskej histórie. Je politicky, inštitucionálne, ekonomicky a kultúrne integrované do a je členom takmer všetkých euroatlantických a európskych inštitúcií. V tejto súvislosti možno menovať NATO, OBSE a Radu Európy. Členstvo v EÚ by malo byť a bude iba súčasťou prirodzeného vývoja. Turecko je plne odhodlané ísť za svojím cieľom vstúpiť do EÚ a pracuje na tom už takmer polstoročie. Sme presvedčení o tom, že EÚ si splní svoje záväzky, tak ako to robí aj Turecko, a dodrží zásadu "pacta sunt servanda", keď nadíde čas na členstvo Turecka v EÚ.
4. Čo získa EÚ vstupom Turecka? Čo môže Turecko priniesť únii?
To, čím by Turecko bolo prínosom pre EÚ, by tvorilo dlhý zoznam. Uvediem len niekoľko vecí:
- oživenie vďaka jeho veľmi dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomike a obrovskému trhu: Turecko prispeje k sile ekonomiky EÚ na globálnej scéne. S jeho 70-miliónovou populáciou, trvalo sa zvyšujúcou úrovňou hrubého národného produktu, mladým a podnikavým obyvateľstvom, exportne orientovanou ekonomikou a rýchlo sa rozvíjajúcou informačnou spoločnosťou vstup Turecka povedie k rozšíreniu vnútorného európskeho trhu a prispeje k jeho konkurencieschopnosti.
- diverzitu vďaka jeho veľmi bohatej histórii a kultúre: Turecko bolo vždy kolískou veľkých civilizácií. Chetiti, Lýdovia, Lýkijci, Frýgovia, Rimania, Byzantínci, seldžuckí Turci, obyvatelia Balkánu, Kaukazu, strednej Ázie, Čierneho mora a Osmanská ríša sú súčasťou historického a kultúrneho bohatstva Turecka.
Členstvo Turecka posilní multikultúrnu spoločnosť a demokraciu v EÚ. Bude jasným vyvrátením scenára "konfliktu civilizácií" a zdôraznením podstaty EÚ, predovšetkým jednoty vybudovanej na a prostredníctvom spoločných hodnôt.
- energetickú bezpečnosť vďaka rôznym ropovodom a plynovodom na jeho území: Turecko susedí s oblasťou, v ktorej sa nachádza 70 percent svetových zásob energetických surovín.
- politickú silu vďaka jeho jedinečnej geostrategickej polohe medzi Európou a Áziou: Členstvo Turecka ako spoľahlivého spojenca v NATO upevní vojenský aj politický aspekt spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Európska únia po vstupe Turecka bude môcť efektívnejšie riešiť politické problémy a krízy, odvracať hrozby zo strany nedemokratických režimov, bojovať proti terorizmu, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s drogami, zbraňami a ľudskými bytosťami... V neposlednom rade členstvo Turecka zaistí udržateľnú stabilitu v egejskej oblasti a na Balkáne.
5. Sú oprávnené obavy z možnej islamizácie Turecka? Môžu byť tieto obavy jedným z hlavných dôvodov, prečo sú niektorí členovia EÚ proti členstvu Turecka v EÚ?
Turecko je sekulárnou krajinou a bezpochyby takou aj zostane. Niet odlišného postoja ani nesúhlasu so sekulárnym aspektom Turecka. Moslimská identita nebude pre EÚ problémom, ale prínosom. Oponenti členstva Turecka v EÚ predkladajú rôzne argumenty, ktorých spoločným menovateľom sú nedostatok informácií o socioekonomickej a politickej povahe Turecka a predsudky voči Turecku, vyplývajúce z histórie. Čím viac informácií získavajú o Turecku, tým viac ho začínajú vnímať v širšom kontexte a pripisovať mu náležitú pozornosť, ktorú si zaslúži.
6. Existuje podľa vás reálna možnosť rozsiahleho tureckého útoku proti kurdským povstalcom v Iraku? Mohlo by uskutočnenie tohto scenára viesť v istej miere k zhoršeniu vzťahov medzi Tureckom a EÚ? Ako by mohol reagovať na takú ofenzívu Irak?
Predovšetkým by som chcel poopraviť veľmi častú chybu, ktorú robia niektoré médiá, keď označujú teroristov z (Strany kurdských pracujúcich) PKK za "rebelov", "povstalcov", a podobne. PKK je teroristickou organizáciou, považovanou za teroristickú organizáciu Európskou úniou aj Spojenými štátmi, ktorá má od začatia svojich útokov pred zhruba 25 rokmi na svedomí životy viac ako 30.000 civilistov a príslušníkov bezpečnostných síl. Takže je jasné, že jej členovia zodpovedajú definícii teroristov. Ak sa robia rozdiely v kvalifikovaní teroristických organizácií takýmto spôsobom, potom by získali legitimitu (pre označovanie za povstalcov) aj organizácie ako napríklad al-Káida.
Turecké Veľké národné zhromaždenie 17. októbra 2007 schválilo návrh na povolenie tureckej vláde rozhodnúť spolu s armádou o uskutočnení cezhraničnej operácie. Cieľom je zastaviť aktivity PKK, podnikajúcej z Iraku útoky proti tureckým občanom a tureckému územiu. Tábory PKK by mali byť zničené, jej aktivity by mali byť zakázané a jej lídrov by mali predviesť pred súd. Chcel by som však pri tejto príležitosti zdôrazniť, z môjho pohľadu, že takáto operácia, ak bude nevyhnutná, sa obmedzí na útoky proti určeným teroristickým cieľom. Môžem povedať, že ak k nej niekedy dôjde, bude mať sebaobranný charakter, bude vychádzať z práv ktorejkoľvek krajiny zakotvených v Charte OSN a práv člena NATO. Naši spojenci to chápu. Preto nevidím žiadnu závažnú súvislosť medzi takouto legitímnou akciou a integráciou Turecka do EÚ.
7. Domnievate sa, že kurdskú otázku možno riešiť rokovaniami? Je možné rokovať s PKK? Môže v tejto otázke výrazne pomôcť Irak?
Turecko, ako ktorýkoľvek iný zvrchovaný štát, nikdy nerokoval a nikdy nebude rokovať s teroristami. Toto neprichádza do úvahy. Jedinou cestou, ktorou by sa mali vydať členovia PKK, je oľutovať svoje činy, rozpustiť túto teroristickú organizáciu a odovzdať sa do rúk tureckej justícii. Turecko je demokratická krajina, taviaci kotol, kde všetci jej občania, nehľadiac na ich etnický pôvod, vierovyznanie, pohlavie a podobne, majú rovnaké práva. To sa týka aj občanov kurdského pôvodu, ktorí storočia žijú v Anatólii a v dnešnej modernej Tureckej republike v mieri a harmónii so svojimi krajanmi odlišného etnického pôvodu.
Pokiaľ ide o pomoc Iraku v tomto prípade, je samozrejmé, že žiadna krajina by nemala umožniť teroristom nachádzať si bezpečný úkryt na jej území. Ako člen medzinárodného spoločenstva by mal takto konať aj Irak. Je to súčasť jeho medzinárodných záväzkov.
8. Mohol by prípadný turecký útok na irackom území prispieť k ďalšiemu zhoršeniu napätej situácie v Iraku?
Severný Irak bol v histórii vždy oblasťou rôznych etnických skupín a kultúr žijúcich spolu v mieri. Stále veríme, že Irak je schopný vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Pokiaľ ide o možný turecký zásah v severnom Iraku, chcel by som zopakovať, že akýkoľvek zásah by bol namierený výlučne proti teroristickej organizácii PKK a nebude mať preto dopad na zvyšok irackého obyvateľstva v regióne, ani na integritu Iraku.
9. Ako by ste charakterizovali súčasné vzťahy medzi Tureckom a Slovenskom? V ktorých oblastiach by malo/mohlo dôjsť k zintenzívneniu spolupráce?
Medzi Tureckom a Slovenskom vládnu vynikajúce politické vzťahy a každá strana robí maximum pre ich ďalšie prehlbovanie. V tejto súvislosti môžem konštatovať, že medzi oboma krajinami existuje veľmi efektívna spolupráca a solidarita v rámci medzinárodných organizácií, ako NATO, OSN, Rada Európy, OECD, atď., a sme radi, že sa nám dostáva cennej podpory zo strany Slovenska na našej ceste do EÚ. V nadchádzajúcich mesiacoch by sa mali uskutočniť recipročné návštevy na vysokej úrovni.
10. Ako hodnotíte súčasnú spoluprácu Turecka a SR v ekonomickej oblasti? V ktorých oblastiach existuje najvyšší potenciál na ich ďalšie prehlbovanie?
Objem obchodnej výmeny medzi Tureckom a Slovenskom sa v priebehu ostatných niekoľkých rokov zdesaťnásobil a v roku 2006 dosiahol 680 miliónov dolárov. Očakávame, že do konca roka 2007 dosiahne objem obchodnej výmeny miliardu dolárov. Turecká ani slovenská strana však toto číslo vlastne nepovažujú za dostatočné, ak sa vezme do úvahy súčasný ekonomický potenciál oboch krajín. Turecko, ktoré je 17. najväčšou ekonomikou na svete, nedávno dosiahlo ročnú úroveň exportu 100 miliárd dolárov. Slovensko, predovšetkým vďaka rozsiahlym zahraničným investíciám v automobilovom priemysle a elektronickom sektore, má takisto veľmi vysoký exportný potenciál. Preto sme presvedčení, že je dôležité nachádzať spoločné východiská a stimuly pre prehĺbenie spolupráce medzi našimi podnikateľmi v snahe zintenzívniť vzájomnú obchodnú výmenu.
11. Viete o nejakých konkrétnych slovensko-tureckých obchodných projektoch, ktoré sa majú realizovať v blízkej budúcnosti?
Vieme o niektorých spoločných projektoch medzi tureckými a slovenskými spoločnosťami, ktoré sa uskutočnili v minulosti, predovšetkým v oblasti výroby energie, a snažíme sa ďalej presadzovať tieto aktivity. Turecko a Slovensko môžu rozvíjať spoločné projekty predovšetkým v energetickom priemysle, automobilovom sektore a v oblasti elektroniky a výroby domácich spotrebičov. Ďalšou oblasťou spolupráce, ktorej by sa mala venovať v budúcnosti náležitá pozornosť, je turistický ruch. V ostatných rokoch sa zvyšuje záujem slovenských turistov o Turecko.
sla dem
