Istanbul/Bratislava 25. novembra (TASR) - Turecko si prednedávnom pripomenulo 84. výročie vzniku sekulárneho štátu. TASR pri tejto príležitosti prináša rozhovor s politickou analytičkou Istanbulskej univerzity Sylviou Tiryaki o kurdskom probléme, ktorý v súvislosti s teroristickými aktivitami Strany kurdských pracujúcich (PKK) dominuje na tureckej vnútropolitickej scéne už niekoľko desaťročí.
KURDI V TURECKOM PARLAMENTE
Turecký ústavný súd pred niekoľkými dňami oznámil, že preskúma možnosť zrušenia kurdskej Strany pre demokratickú spoločnosť (DTP). Politický subjekt, ktorý má v parlamente 20 členov, podozrievajú zo vzťahov s kurdskými vzbúrencami a zakázanou PKK.
"Je nepopierateľne dokázané, že existuje spojenie medzi touto politickou stranou a PKK. Z právneho hľadiska je nemysliteľné, aby v demokratickom parlamente existovala strana, ktorá podporuje terorizmus," hovorí Tiryaki.
Turecko už pre spojenia s PKK aj v minulosti zakázalo prokurdské strany vrátane predchodcov DTP. Tá však akékoľvek spojenie s povstalcami odmieta. Strana kurdských pracujúcich je na tureckých zoznamoch teroristických organizácií, ale aj na zoznamoch Spojených štátov a Európskej únie.
"Napriek výzve množstva nielen tureckých politikov, ale aj politikov a diplomatov Európskej únie, aby DTP odsúdila útoky tejto teroristickej organizácie, DTP tak ešte stále neurobila.
"Väčšina ľudí v tejto demokratickej kurdskej strane by to aj rada urobila, ale tým, že existencia teroristickej organizácie PKK má určitý praktický dopad aj na iné záležitosti v Turecku, bojí sa tak urobiť," domnieva sa turecká politologička slovenského pôvodu.
To podľa Tiryaki bráni parlamentnej strane DTP, aby riešila skutočné otázky Kurdov a zamerala sa viac na propagáciu základných problémov.
STRANA KURDSKÝCH PRACUJÚCICH A EURÓPSKA ÚNIA
"To, že PKK má takú pozíciu, akú má - aj keď nie až takú ako v minulosti - za to, bohužiaľ, môžu aj niektoré štáty Európskej únie, pretože PKK má mnoho kancelárií po celej Európe a zamestnáva niekoľko tisíc zamestnancov," myslí si analytička.
Keďže DTP má zástupcov v tureckom parlamente, bolo by dobré, tvrdí Tiryaki, keby väčšina, alebo aspoň niektoré zo štátov EÚ prehodnotili svoj vzťah k PKK. Určite by pomohli nielen Turkom, ale najmä Kurdom samotným v Turecku.
"Bolo by veľmi dobré prehodnotiť vzťah nie ku Kurdom, ale k tejto organizácii (PKK), ktorá nesie aj v názve slovo kurdská, a tým pádom ju veľa ľudí automaticky spája s kurdským problémom. Možno by to bolo fajn, pretože DTP má - ešte stále - zástupcov v tureckom parlamente, aj keď z iniciatív niektorých nacionalistických kruhov chcú túto stranu zrušiť," dodáva Tiryaki.
Strana pre demokratickú spoločnosť tiež nedávno vyzvala vládu v Ankare na udelenie autonómie pre juhovýchod Turecka, obývaný prevažne Kurdmi. Podľa DTP by to bolo riešenie separatistického násilia, ktoré sužuje tento región vyše dve desaťročia.
Za autonómiu na juhovýchode Turecka bojujú kurdskí vzbúrenci od roku 1984. Konflikt si vyžiadal už desaťtisíce obetí. Spojené štáty a EÚ považujú PKK za teroristickú organizáciu. Ankara pripisuje PKK zodpovednosť za smrť vyše 30.000 ľudí, odkedy táto strana začala ozbrojený boj za nezávislosť.
KURDI-ETNIKUM A KURDI-TERORISTI
"Lepšie poňatie kurdskej otázky sa musí analyzovať minimálne v dvoch rovinách. Jedna rovina sú Kurdi ako takí - ako etnikum, ich jazyk, ich existencia, či už v Turecku, Iraku alebo Iráne, a druhá rovina je rovina kurdského terorizmu, ktorá riešenie problémov spojené s tou prvou rovinou marí, ba až znemožňuje," vysvetľuje Tiryaki.
"Toto nie je videnie len očami Turkov, ale takto sa k tejto otázke stavia aj drvivá väčšina Kurdov, pretože tak ako každé iné etnikum, ako veľká väčšina ľudí na svete, ani Kurdi nechcú, aby ich problémy boli riešené násilím alebo pomocou zbraní a vraždením nevinných ľudí," hovorí asistentka z Istanbul Kültür University.
"Podľa prieskumov verejnej mienky väčšina Kurdov v Turecku takisto odsudzuje kurdský terorizmus. V Turecku nemá žiadnu podporu medzi radovými občanmi, či už kurdského alebo tureckého pôvodu".
KURDI V TURECKU A TZV. KURDISTAN
Kurdi sú iránskym národom indoeurópskeho pôvodu, príbuzným s Peržanmi a inými indoiránskymi kmeňmi v ich okolí. Obývajú predovšetkým horské oblasti Turecka, Iránu, Iraku, Sýrie a Zakaukazsko. Ich celkový počet sa iba odhaduje a preto sa uvádza rozpätie medzi 20-40 miliónmi. Najviac ich žije v Turecku, kde tvoria až asi 11-22 percent populácie.
"Je však ťažké hovoriť o Kurdoch, žijúcich kdekoľvek v Turecku, ako o nejakej kompletne inej alebo odlišnej skupine ľudí, ktorí žijú v Turecku, ale nezávisle od neho," objasňuje Tiryaki.
"Všetci tureckí Kurdi sú tureckí občania a drvivá väčšina takisto vystupuje a takisto pracuje ako ostatní Turci a všetci títo Kurdi sa považujú za normálnych občanov Turecka s iným jazykom, ale s tým istým náboženstvom.
"A všetci vedia, že pochádzajú z inej etnickej skupiny, ale to im nebráni, aby nevykonávali tie isté profesie, aby sa správali presne tak isto ako ostatní Turci," hovorí o svojich skúsenostiach z krajiny polmesiaca asistentka Istanbulskej univerzity.
"Za najväčšie kurdské mesto na svete - nielen v Turecku - je považovaný Istanbul, a to nie neprávom, pretože v Istanbule žije naozaj najviac Kurdov.
"Nedá sa totiž povedať, že v Turecku Kurdi žijú na jednom mieste a v rámci nejakého vymedzeného teritória. Časť ich žije na juhovýchode, ale Istanbul je najväčšie kurdské mesto. Okrem toho žijú aj v iných mestách a teritóriách," hovorí politologička na margo vymedzovania hraníc akéhosi pomyselného Kurdistanu, s ktorým sa možno stretnúť na mapách v rôznych encyklopédiách a príručkách.
"Oficiálne sa považuje za Kurdmi najviac obývané územie na juhovýchode Turecka. Avšak pre spoločensko-ekonomické problémy a problémy spojené s bezpečnosťou i v dôsledku zvýšených aktivít kurdskej teroristickej strany sa veľa Kurdov odsťahovalo práve do Istanbulu, kde našli lepšie ekonomické a sociálne podmienky.
"Tu by som tú deliacu líniu medzi Turkmi a Kurdmi či ostatnými obyvateľmi nerobila, Istanbul je mestom, kde sa dá žiť určite lepšie ako na juhovýchode," zdôraznila Tiryaki.
TURCI A KURDI V NEMECKU
Početná kurdská populácia je aj v Nemecku. "V 60. rokoch minulého storočia Nemci mali nedostatok pracovnej sily po druhej svetovej vojne a požiadali niekoľko krajín, medzi nimi tiež Turecko, o ľudskú pracovnú silu, ktorú z Turecka následne aj dostali.
"Boli to ľudia, ktorí neprišli do žiadneho väčšieho mesta ani v Turecku. Automaticky z najchudobnejšej oblasti Turecka, priamo z nejakej dediny na juhovýchode krajiny odišli do Mníchova, Kolína či do Frankfurtu," objasňuje Tiryaki.
"A čo sa stalo v priebehu týchto 40 rokov? Turci v Nemecku sa akoby 'fosilizovali', stali sa z nich 'fosílie' tureckej kultúry, ktorá v ich rodnej krajine bola pred 40 rokmi - nikdy neprešli prerodom a modernizáciou, ktorou prešlo Turecko za posledných 45 rokov.
"Priniesli si tam svoje náboženstvo, svoj jazyk, svoje zvyky, ale tie zvyky v Turecku už 40 rokov neexistujú. A keďže títo ľudia prišli väčšinou z juhovýchodu Turecka - a na juhovýchode je to, čo niektorí ľudia nazývajú teritóriom kurdským -, v rámci tejto množiny tureckých občanov boli aj občania, ktorí majú etnický pôvod kurdský," vysvetľuje analytička, pracujúca aj pre tureckú mimovládnu organizáciu TESEV.
"Preto sú v Nemecku aj Kurdi, preto sú tam aj Turci. Ale v tých 60. rokoch to neboli Kurdi - Turci, to boli Turci. O Kurdoch vtedy nikto nehovoril ako o kurdskom etniku.
"Napriek tomu, že turecké rodiny, ktoré sa nikdy nenaučili po nemecky - tá prvá generácia -, napriek tomu, že oni majú skutočne veľký podiel viny na tom, že tá vzorka Turkov v Európe je taká, aká je, musím povedať, že nemecké úrady nesú tiež na tom svoj podiel viny, a to kvôli tomu, že Nemecko nikdy nepripravilo nejakú aktívnu, progresívnu a konštruktívnu politiku voči týmto Turkom, aby sa možno nie asimilovali, ale aby sa adaptovali na tieto podmienky," tvrdí Tiryaki.
"Čiže, čo im iné zostávalo - boli zaznávaní, boli utlačovaní, boli ponižovaní -, tak sa utiekali ku komunite a k náboženstvu: teda vlastne k tomu, kvôli čomu boli odsudzovaní, lebo boli iní. Takto si postavili na piedestál to svoje najlepšie. Je to určite politický problém, ale je to určite sociologický fenomén," kategorizovala pracovníčka think-tanku TESEV.
"Turecká spoločnosť, to nie je spoločnosť, kde žijú Kurdi a potom Turci a tak ďalej: takisto ako na Slovensku žijú Maďari so Slovákmi, tak je to aj v Turecku a v každej inej krajine," zhrnula Sylvia Tiryaki, asistentka Oddelenia medzinárodných vzťahov Fakulty ekonomických a politických vied na Istanbul Kültür University.
