Voliči si budú vyberať z 55 politických strán. Podľa prieskumov verejnej mienky sa však očakáva tesný súboj iba medzi Chorvátskym demokratickým spoločenstvom (HDZ) premiéra Iva Sanadera a Sociálnodemokratickou stranou Chorvátska (SDP), ktorá ašpiruje na návrat k moci po štyroch rokoch v opozícii.
Proti Sanaderovi stojí mladý ambiciózny líder SDP Zoran Milanović, bývalý amatérsky boxer a diplomat, ktorý v júni vo funkcii vystriedal bývalého premiéra Ivicu Račana po jeho úmrtí na rakovinu. Milanović v stredu zopakoval svoju výzvu premiérovi Sanaderovi, aby s ním podstúpil televíznu debatu, ktorú by podľa prieskumov uvítalo približne 80 percent obyvateľov. Milanović iba štyri dni pred voľbami obvinil Sanadera z toho, že sa duelu v posledných týždňoch "systematicky vyhýbal". "Nenazvem ho zbabelcom, ale manipulátorom," dodal líder SDP, ktorý vylúčil, že by sa v prípade víťazstva svojej strany stal premiérom, keďže tento post vyhradil bývalému ministrovi hospodárstva Ljubovi Jurčićovi i napriek tomu, že väčšina voličov by vo funkcii radšej videla samotného Milanovića.
Podľa posledného prieskumu agentúry Mediana Fides zverejneného v stredu majú vládnuci konzervatívci s 34,4 percentami tesný náskok pred sociálnymi demokratmi, ktorým podporu vyjadrilo 30,1 percenta z 3000 respondentov. V prípade takéhoto výsledku by Sanaderova HDZ získala 58 kresiel v porovnaní s 53 mandátmi pre SDP. V predchádzajúcich prieskumoch, ktoré však nebrali do úvahy Chorvátov žijúcich v zahraničí, disponovali miernou prevahou sociálni demokrati. Pre výsledok tesného súboja sa ale za rozhodujúci faktor považuje práve približne 400 tisíc Chorvátov, ktorí žijú v Bosne a disponujú volebným právom. Väčšinu z tejto skupiny tvoria lojálni prívrženci HDZ. Chorvátsky parlament má momentálne 152 kresiel, existuje však možnosť zvýšenia tohto počtu až na 160 v závislosti od hlasovania Chorvátov žijúcich za hranicami. Podľa prieskumov by sa do parlamentu malo okrem víťaznej strany dostať 5 až 6 ďalších politických zoskupení.
Výsledok nedeľných volieb je teda pomerne neistý, avšak bez ohľadu na to, kto vytvorí vládu, podľa analytikov by nemalo dôjsť k výraznej zmene zahraničnej a domácej politiky. Programy oboch strán sa mierne líšia v prístupe k ekonomickým otázkam - HDZ uprednostňuje liberálnu politiku, zatiaľ čo SDP signalizovalo návrat k štátnemu intervencionizmu. Napriek svojej rivalite obe najväčšie strany považujú za svoju strategickú prioritu členstvo Chorvátska v EÚ a Severoatlantickej aliancii. Chorvátsko, bývalá juhoslovanská republika, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 1991, dúfa, že sa do roku 2010 stane 28. členským štátom Európskej únie. Pozvánku do NATO očakáva na ďalšom summite aliancie v apríli 2008.
Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktoré založil nacionalistický líder Franjo Tudjman, sa dostalo k moci po voľbách v novembri 2003, predtým strávilo tri roky v opozícii. V roku 2000, mesiac po Tudjmanovej smrti, utrpelo zdrvujúcu porážku, ktorá pre Chorvátsko znamenala historický medzník, keďže Tudjmanova autoritárska politika priviedla krajinu do izolácie a priniesla negatívne dôsledky pre ekonomiku, ktorá sa ešte len spamätávala z následkov vojny. Súčasnému premiérovi Sanaderovi sa odvtedy podarilo eliminovať nacionalistické dedičstvo strany a z HZD sa stala proeurópsky orientovaná strana.
Okrem pokračovania v proeurópskej politike nastolenej predchádzajúcou vládou pod vedením SDP si vládnuca HDZ môže pripísať k dobru fungujúcu spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Zatknutie bývalého generála Anteho Gotovinu, ktorého mnohí Chorváti vnímajú ako národného hrdinu, v roku 2005 odstránilo najväčšiu prekážku na ceste krajiny do EÚ. Pre členstvo krajiny v EÚ sú kľúčové aj otázky návratu a práv etnických Srbov, ktorí z Chorvátska utiekli počas vojny a po vojne v rokoch 1991-1995, ďalej reformy súdneho systému a boj proti korupcii.
