KRASYLIVKA 23. novembra (SITA/AP) - Ukrajina si v sobotu pripomenie 75-výročie hladomoru, ktorý postihol krajinu v rokoch 1932-33. Spôsobili ho sovietske orgány, ktoré prinútili roľníkov odovzdať úrodu a súkromný majetok štátu a vstúpiť do roľníckych družstiev, následkom čoho milióny Ukrajincov zomreli od hladu. Prezident Viktor Juščenko sa snaží získať medzinárodné uznanie hladomoru a jeho označenie nielen za zločin, ale aj za genocídu.
Hlad miliónov Ukrajincov, sovietskymi orgánmi dlho udržiavané tajomstvo, stále rozdeľuje historikov a politikov nielen v 47-miliónovej Ukrajine, ale aj v celom bývalom Sovietskom zväze. Mnohí sú presvedčení, že hladomor bol zameraný na Ukrajincov ako etnickú skupinu, iní tvrdia, že úrady sa zamerali na elimináciu všetkých súkromníkov ako sociálnej triedy, a že Sovieti plánovali zaplatiť za sovietsku industrializáciu exportom obilia na úkor vyhladovania miliónov vlastných obyvateľov.
Kolektivizácia diktátora Stalina sa dotkla celého ZSSR, no postihla najmä Ukrajinu, kde sa nachádzala najbohatšia poľnohospodárska pôda. Akcia súvisela aj so snahami Kremľa zničiť rastúce ukrajinské národnostné hnutie.
Údaje o počte obetí hladomoru sa líšia, no niet pochybností o tom, že ich bolo veľmi veľa. Juščenko hovorí o 10 miliónoch Ukrajincoch, zatiaľ čo ukrajinský historik Stanislav Kulčitsky predpokladá, že počet obetí hladomoru sa blíži k 3 a pol miliónom.
Iní historici tvrdia, že hladomor bol len jedným aktom genocídy nariadenej Stalinom voči národom niekdajšieho Sovietskeho zväzu. "Bola to genocída v pravom zmysle slova - bolo to zabíjanie ľudí, zabíjanie Ukrajincov," povedal. "No to isté treba povedať o Kazachoch, Rusoch a iných národoch ZSSR."
Samotní Ukrajinci nie sú v tejto otázke jednotní. Hlasovanie o genocíde v parlamente v roku 2006 bojkotovala strana proruského premiéra Viktora Janukovyča, ktorý sa teší podpore rusky hovoriacich obyvateľov východnej Ukrajiny a komunistov.
